Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Na prvý deň školy som sa nikdy netešila. Nikdy k nám neprišiel prezident ani generálny tajomník, a musím povedať, že ma to mrzí. Človek si mohol pripadať dôležitejší.
Aj v Rusku prezident v prvý školský deň zvyčajne zašiel do vybraných tried. Tohtoročná Putinova výprava však bola predsa len mimoriadna.
To obrovské šťastie vidieť vodcu malo tridsať ruských školákov v meste Solnečnogorsk neďaleko Moskvy.
Priznám sa, že trochu závidím. Toľko som sa snažila stretnúť s Vladimirom Putinom, ale podarilo sa mi to len párkrát, kedysi dávno na tlačovke, a slovo mi aj tak nedali. Teraz, keď je slávny, obávaný a pre novinárov takmer nedosiahnuteľný (až na vzácne výnimky), sú moje šance na kontakt s „telom“, ako prezidenta volajú ruskí politológovia, prakticky nulové.
Títo žiaci však mali šťastie. Neboli to hocijaké deti, ale vybrané. Podľa oficiálneho oznámenia premianti. Zlé jazyky tvrdia, že hlavným kritériom bola lojalita rodičov a správny postoj k špeciálnej vojenskej operácii, ako Rusi tvrdošijne nazývajú vojnu na Ukrajine. Neoficiálne sa už o vojne hovorí otvorene, v škole je to však zakázané. Všetkých tridsať školákov pred stretnutím dôsledne poučili.
Ako sa stať vodcom
Najskôr mal Putin úvodný príhovor. Ako inak, o tom, ako by mala škola pripravovať mladých vodcov. Vraj čoskoro spustia projekty (vymyslel ich on sám) pre rodiny s deťmi, kopírujúce zhruba konkurz Vodcovia Ruska.
Mimochodom, to je súťaž zo širšieho vládneho projektu s príznačným názvom Rusko – krajina príležitostí. V roku 2017 ho vymyslel sám Putin. O päť rokov vtrhol do susednej krajiny a sústavne ju plieni v duchu jeho pohľadu na Rusko ako krajinu neobmedzených možností.
Táto súťaž je síce pre mladých, ale už dospelých budúcich ruských lídrov. Tentoraz prezident vymyslí niečo pre maličkých vodcov.
Keď dohovoril, dostali slovo deti. Niet pochýb, že učitelia s nimi otázky vopred starostlivo nacvičili, detská úprimnosť v podobe dikcie zodpovedajúcej memorovaniu naučeného textu je toho najlepším dôkazom.
Napriek tomu stojí zato sa pri niektorých otázkach pristaviť.
Už len to, že ako prvý sa mohol pýtať chlapec z Petrohradu. Nie žiak miestnej školy, ale premiant Ruslan Šarko privezený z Putinovho rodného mesta. Snažil sa a jeho reč mala nakoniec celkom hlavu a pätu: rozprával prezidentovi, že vytvára genealogický strom svojho rodu. Navrhol mu, aby sa zasadil o vytvorenie špeciálneho zborníka, ktorý povedie záujemcov pri vytváraní rodokmeňa.
Prezident prejavil umiernené nadšenie. Avšak priznal, že vôbec nevie, ako by so zborníkom mohol pomôcť. Zborníky nie sú jeho doména. Jeho doménou sú príhovory a výnosy. Zborníky nie.
To nič. Vladimir Vladimirovič prispel do diskusie o genealógii aspoň historkou o starom otcovi, ktorý zomrel pred jeho narodením. Vtedy vraj dokonca syn otcovi vykal. To bola úcta. Podľa Putina to je dôkaz „vnútornej hlbokej kultúry“ v ruskej rodine. V rodine tradičnej, takej, aká je vo svete na vymretie, zato v Rusku ju ochraňuje štát, cirkev a, samozrejme, škola!
Putinovi sa tiež veľmi páčilo odhodlanie jeho starého otca, ktorý v listoch z frontu neustále nabádal svojich blízkych v obkľúčenom Leningrade: „Bite tie zmije.“ Na mysli mal vraj Nemcov, ktorí si nenávisť naozaj zaslúžili.
Z dedkových listov i histórie svojej rodiny Putin vyvodzuje, že „taký národ s takou náturou nebolo možné poraziť“. A teraz to tiež nie je možné, dodal.
Potom dostala slovo Aľonka Varlašovová z Permského kraja. Nadšene a bezchybne prerozprávala hlave štátu, ako sa zúčastnila na experimente s baktériami, ktoré pôjdu na Medzinárodnú kozmickú stanicu. Rozparádila Vladimira Vladimiroviča do nevídane vtipnej nálady.
„A tie baktérie nás zjedia?“ spýtal sa znenazdania a vôbec nie je isté, či to bolo v scenári.
„Sú to baktérie – ropní deštruktori,“ vysvetlila Aľonka. V kozme zmutujú, aby sa na Zem vrátili ako poslušní žrúti ropných produktov pri rôznych haváriách.
Rusko je ropná veľmoc a musí mať tie najpažravejšie baktérie, to dá rozum. Ale ľudí jesť nebudú. Možno nepriateľov. Rusov však nie. Možno. V krajine neobmedzených možností jeden nikdy nevie.
