Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Kresťanský politik (už teraz žartujem, samozrejme) Milan Majerský v priamom prenose nazval queer ľudí pliagou. Nebolo to po prvý raz, už to naznačoval. Len mu tentoraz ušlo z úst írečité, chytľavé slovo. Zabudol, že keď „o tom“ hovorí, má tie vety zaobaliť do iných viet.
Akože on sám nemá nič proti konkrétnym queer ľuďom, naopak, má medzi nimi aj veľa priateľov – lebo veď na Slovensku je to tak, veľa ľudí sa priatelí s niekým, kto nimi pohŕda. To len „gender ideológia“. Knižky, manifesty a vlajky, nahádzané niekde v strede, sú to zlo, čo rozvracia tradičné rodiny, spolu s násilím a chľastom... Vlastne posledné dve až tak nie, o tých sa nehovorí.
A čo ostatní z KDH?
Veď dobre, jeden človek stranu nerobí, aj keby to bol predseda. V každej sa niečo nájde. Veď na kandidátke KDH je kopa ľudí, ktorí sú skrátka formálne autority – učitelia a učiteľky, aj vysokoškolskí, aj tí, čo školy vedú, lekári, lekárky, starostovia, vicestarostovia.
Predsa vedia, že keď sa niečo také stane, niekto niekomu ublíži, verejne ho potupí, treba sa rovnako – vo verejnom priestore – ozvať. Tak sa formuje kultúra spoločnosti, tak sa ňou nesie pocit, že na dôstojnosti každého človeka záleží.
Koniec koncov, používať verejný priestor vedia – sú na sociálnych sieťach, vyjadrujú sa ku kadečomu.
A tak som sa začala prehrabávať všetkými facebookovými a instagramovými kontami adeptov a adeptiek na miesta v parlamente za KDH. Hľadala som, čo zverejnili odvčera, veď internety boli tej vety o pliage plné, nemohli si ju nevšimnúť. Tak strašne som si želala nájsť pár slov ako „prepáčte, toto sa nemalo stať, to nie je v mojom mene“ či „prepáčte, ja sa hanbím, tieto slová nemajú kresťania vysloviť“.
Preklikala som všetkých 150 mien, takmer tri stovky profilov.
