Keďže vláda uverila, že sa musí stiahnuť z našich očí a čo najmenej v kampani zavadzať – lebo sú vládou odborníkov a politikou nahlas pohŕdajú –, kampaňujúce strany mohli o to jednoduchšie zaujať vákuum.
Videli sme to na oslavách SNP, vidíme to aj pri téme migrácie.
A tak sa Fico mohol pred plotom vo Veľkom Krtíši ukazovať ako ten, za koho migrácia neexistovala, a predbiehať sa s kolegami z SNS, Hlasu či z Republiky, kto po voľbách lepšie zastaví presun mladíkov s igelitkami.
Niežeby jednotlivé zložky štátu nič nerobili predtým, než ich vyzvali politici. To len vláda rezignovala na predstieranie sily. No napokon prišla na to, že bez vírenia uniforiem a tlačoviek premiéra to nepôjde.

Zjavne toto bude patriť k folklóru vyrovnávania sa s migráciou. Občas bude treba urobiť manévre a ukázať štát v plnej paráde.
No napriek silným rečiam o silnom štáte nie je v tejto téme veľa čo vymyslieť. Ak je vzorom v odmietavej politike migrácie Maďarsko, stačí nazrieť, ako sa darí susedom.