Igor Matovič sa nič nenaučil. Desať predvolebných podmienok je komických nielen tým, že nimi podmieňuje svoju účasť vo vláde, kam ho však niekto zavolá len sotva, aj to ťažko.
Nielen ultimatívny tón tých desiatich bodov, ktorý nebude mať voči komu uplatňovať, ale najmä ich „filozofia“ (pardon za výraz) ho diskvalifikuje z akejkoľvek mysliteľnej politickej debaty.
Je to opäť veľmi simplexné uvažovanie na spôsob: kde na chodníku zas ležia aké verejné peniaze, komu sa dajú nasľubovať, kde sa dá bagrom vliezť do akýchkoľvek právnych vzťahov, ktoré sú svojou podstatou súkromné, atď, atď.
Okrem iného odprezentoval plán zmeniť paragraf 363, a to už sa chce človeku zavýjať na mesiac. Pre viacero bodov „Zmluvy so Slovenskom“ platí: a kde bol v minulom volebnom období? Nezačínal úplnou náhodou s ústavnou väčšinou?
Matovičovo chápanie moci je rovnako prvoplánové ako od marca 2020. A obraz tzv. bojovníka proti mafii deravý ako cedidlo. Za to vďačí okrem vlastnej neschopnosti aj Borisovi Kollárovi.
Bol to Kollár, kto Matoviča teraz natrel, že mal predsa svojho námestníka v SIS.
