Ak zdravotníctvo, do klávesnice sa hneď tlačí sto opatrení, ktoré práve predstavila SaS. Keďže sa obáva ďalšieho sklamania, autor ich nepozrel, avšak chce veriť, že to najlepšie pre zdravotníctvo z celej volebnej ponuky má práve SaS.
Keďže z „materiálu“, ktorý beží kampaň, nemôže vzísť taká vládna zostava, ktorá by s (čímkoľvek, nielen) zdravotníctvom pohla, malú omšu zaslúži „konkurenčná reforma“.

Nie bez dôvodu; „zmena financovania zdravotníctva, ktorú navrhla šéfka úradu pre dohľad je vzrušujúca tým, že síce nie je od žiadnej strany ani hnutia, avšak k (aspoň čiastočnej) realizácii môže mať – a zrejme aj bude mať - bližšie než všetky stranícke programy.
Zrušenie plurality poisťovní, ktorú navrhuje Renáta Blahová, má popri evidentnom smere hlavného úderu, ktorým je Penta, najmä potenciál postrčiť zdravotníctvo od kolapsu – na ktorom je zhoda všetkých expertov – do bankrotu.


Tá Penta by inak ľuďom ani veľmi neprekážala, problém je akurát jeden: slovenské zdravotníctvo nepotrebuje nič akútnejšie (ani /riešenie/pediatrov), než pustiť do sektora súkromné peniaze. Teda nad rámec poplatkov, doplatkov a toho, čomu eufemisticky – aby sa tisíce doktorov neurazili – hovorme „informal payments“.

Preklínať „zisky“ poisťovní, ktoré sú v ráde jednotiek/desiatok miliónov, môžete, koľko hrdlá stačia, avšak pri miliardových „obratoch“ zdravotníctva je to kvapka v oceáne.
V situácii takmer exponenciálne sa zvyšujúcich nárokov, ktoré plynú zo zvýšeného veku dožitia, ako aj čoraz sofistikovanejších liekov a prístrojov (a ešte mzdové požiadavky Visolajského!), verejné zdroje stačiť nemôžu. A nikdy nebudú, na Slovensku ešte viac než nestačia v omnoho bohatších končinách.
Ťažný kôň Matoviča na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – to je Blahová - zavádza, keď tvrdí, že poisťovne za dvadsať rokov nepotvrdili svoj zmysel, teda súťaženie o klienta rôznymi formami pripostenia. Kdeže.
Izba s televízorom, usmievavejšia sestrička, erárny príbor a podobne nie sú priestorom na konkurenčný zápas. Aby bola súťaž, na to treba odvalenie „švédskeho stola“, čo znamená, že politici musia vymedziť úkony a služby hradené z verejného postenia.
Netreba ani parlament, stačí vládne nariadenie, čo sa však nestane len preto, aby aj v tejto kampani mohli vodiť národ za nosy mrkvou, že na Slovensku máme bezplatné zdravotníctvo.
Aj keby to jeden-dvaja mali v programoch, takú väčšinu, ktorá by pretlačila do vládneho vyhlásenia čosi nepopulistické, nevytvorí táto postihnutá generácia „hic sunt leones“ politikov ešte desať rokov. Koľko stavíte proti tipu, že po septembri dostane stopku aj nemocničná optimalizácia?