Autorka je režisérka
Pre národy v stredoeurópskom priestore bolo začiatkom 20. storočia významnou témou definovať svoj tzv. národný román, čiže príbeh a literárnu postavu, ktoré by čitatelia identifikovali s vlastnosťami majoritnej spoločnosti. Slovenský národný román je pre mnohých dielo Ladislava Nádáši Jégého Cesta životom.
Treba pripomenúť, že už bezmála sto rokov od svojho vzniku býva označované ako najpesimistickejšie slovenské dielo. Patrí medzi povinné čítanie, ale precíznu hrôzu na prvých dvadsiatich stránkach ešte nedokáže ašpirant na maturitné vysvedčenie plne oceniť.
Hlavná postava Jégého románu sa narodila pred stopäťdesiatimi rokmi na Orave, ale obludné rozmery jej morálnej skazenosti sú voľne aplikovateľné na svorky tých, ktorí sa v predvolebnom zápase neštítia predstierať, že sú v politike úplne novou krvou, veľkoryso sa obetujúcou pre verejné blaho, a preto nemajúcou na mizernom stave ciest, špitálov, vzdelania, kultúry a súdnictva žiadny podiel.
Jégého postavám je vlastný morálny úpadok, bezbrehý egoizmus, cynizmus, bezcitnosť, nevkus a absencia čohokoľvek, čo by aspoň vzdialene evokovalo chrbticu.
Sedliaci sú alkoholici a lenivci, ktorí chudobou ospravedlňujú hlúposť, kriminalitu, luhanie a smilnenie. Sú neschopní lásky, ich vzťahy sú účelové. Ženy sa ponášajú na čosi, čo by sa hádam páčilo aj Konferencii biskupov, zrobené zakríknuté chudery, ktoré rodia ako višne.
