O skutočnom stave Európskej únie sa rozhodne aj na Slovensku

Ak otvoríme dvere Únie ďalším krajinám, geopoliticky sa staneme silnejším hráčom.

Autor je europoslanec a člen predsedníctva strany Demokrati

Tento mesiac predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Európskom parlamente svoj pravidelný prejav o stave Únie s jednoznačným posolstvom: jedine Európa a európska spolupráca sú účinnou odpoveďou na krízy, ktorým čelíme.

Ruskú agresiu na Ukrajine, zápas s infláciou či klimatickú krízu zvládneme len spoločným európskym úsilím a na základe spoločných európskych hodnôt, ako sú demokracia a spravodlivosť.

O jej skutočnom stave sa preto v septembri rozhodne aj v jednom z členských štátov – na Slovensku.

Demokracia verzus autoritárstvo

Slovensko čakajú v posledný septembrový deň najdôležitejšie voľby od vlády Mečiara. Niekto už možno unavene mávne rukou, že zásadné voľby tu máme zakaždým, keď si volíme nové zloženie parlamentu.

Iste, všetky voľby sú v niečom zlomové. Od roku 1998 je to však prvýkrát, keď sa rozhodujeme, či ostane Slovensko štandardnou demokraciou, alebo si zvolí politikov, ktorí sa netaja svojimi autoritárskymi sklonmi.

V Európskom parlamente som členom skupiny Európskych ľudovcov (EPP), v ktorej zastupujem stranu Demokrati. Kedysi bola v najväčšej európskej frakcii aj strana Fidesz Viktora Orbána. Systematické ničenie právneho štátu a demokratických inštitúcií sme však nemohli ignorovať. Po dlhých debatách a vnútornom tlaku Fidesz z frakcie vystúpil a dnes sú jeho europoslanci izolovaní.

Podobne by si vo svojej frakcii mali urobiť poriadok aj európski socialisti. Smer, ktorý so sociálnou demokraciou nemá nič spoločné, je na medzinárodnej scéne čoraz väčšou hanbou.

Vnímam intenzívne obavy mojich kolegov z EPP, aby sa Slovensko po septembrových voľbách nevydalo maďarskou cestou. Robert Fico a ďalší extrémisti majú na to predpoklady a ich kampaň je zatiaľ ako z orbánovskej príručky. Nechýba strašenie všetkým možným, útoky proti Európskej únii, európskej pomoci Ukrajine, líškanie sa Putinovi a otvorené spochybňovanie miesta Slovenska na Západe.

Robert Fico sa tiež pred pár dňami otvorene prihlásil k spolupráci s Miloradom Dodikom, prezidentom Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine.

Dodik je na sankčnom zozname Spojených štátov, jeho jedinými spojencami sú Orbán a Putin a jeho hlavnou agendou je prekresľovanie hraníc na Balkáne. Nebezpečenstvo, ktoré sa rysuje výhrou Fica vo voľbách, tým nabralo ešte extrémnejší smer.

Maďarsko a jeho politická cesta nám musia slúžiť ako výstraha, nie ako trend. Po slovenských voľbách môže byť Európa menej demokratická.

Pravda verzus lož

V Európskom parlamente sa dlhodobo venujem zápasu s dezinformáciami a hybridnými hrozbami. S veľkým znepokojením vnímam, že využívanie cielených a manipulatívnych lží sa stalo na Slovensku bežným politickým nástrojom.

Dôsledky vidno aj na verejnej mienke – spolu s Bulharskom sme najviac zakonšpirovanou krajinou Európskej Únie (Globsec 2023 ). Odráža sa to na vnímaní EÚ a NATO, ktorých podpora klesá. Naopak, Rusku mnohí naši spoluobčania odpúšťajú neodpustiteľné činy.

Nič z toho nie je náhoda. Rusko, ktoré vedie brutálnu útočnú vojnu proti Ukrajine, má veľký záujem naštrbiť zahraničnopolitickú orientáciu našej krajiny ako jedného z najbližších partnerov Ukrajiny. V Robertovi Ficovi a ďalších extrémistoch našlo v tejto snahe užitočných spojencov.

V septembrových voľbách pôjde aj o to, či je naozaj lož silnejšia ako pravda. Ak áno, pre budúcnosť nielen slovenskej, ale aj európskej demokracie to nebude dobrá správa.

Otvorenosť verzus uzavretosť

V posledných týždňoch počúvame veľa o migrantoch vo Veľkom Krtíši. Dalo sa to čakať. Migrácia ako zástupná téma je obľúbeným nástrojom politikov na odvrátenie pozornosti od vlastných škandálov a chýbajúcich riešeniach pre skutočné problémy ľudí na Slovensku. Áno, septembrové voľby budú aj o otvorenosti voči okolitému svetu, ktorý nám môže pomôcť zvládať migráciu po takzvanej balkánskej ceste do Európskej únie i agresívnu politiku Moskvy v našom susedstve.

Ako europoslanec a stály spravodajca europarlamentu pre Srbsko roky riešim aj tému ďalšieho rozširovania Európskej únie – smerom na Balkán a od minulého roku aj na východ.

Ak otvoríme dvere Európskej únie aj ďalším krajinám, ako celok sa staneme geopoliticky silnejším hráčom. Nie je to náhoda, že Ursula von der Leyenová venovala rozšíreniu Únie dlhé minúty svojho prejavu. Ukrajina je od minulého roku kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ a je dôležité, aby začala rokovať o svojom vstupe čo najskôr. Iste, plnohodnotné členstvo v EÚ môže Kyjev dosiahnuť až po úspešnom boji s ruským okupantom, už dnes je však jasné, že ďalšie rozšírenie hraníc by významne posilnilo geopolitické postavenie, bezpečnosť i ekonomické príležitosti Slovenska.

Čo sa však stane, ak bude premiérom Robert Fico, politik, ktorý v debate o Ukrajine bráni najmä ruské záujmy? Vzhľadom na to, akým extrémnym smerom sa posledné roky uberá, je pravdepodobné, že budúca uzavretosť Slovenska prinesie dôsledky aj pre otvorenosť EÚ.

Vo voľbách 30. septembra je toho v stávke veľa na roky dopredu. O to dôležitejšie je ísť voliť a rozhodovať sa slobodne, demokraticky i európsky.