Predvolebné bilbordy verzus realita (píše Ivan Mikloš)

Autor je prezident MESA 10 a exminister financií

Situácia v ekonomickej oblasti je dnes, pred voľbami, možno ešte zložitejšia ako v oblasti politickej, pretože na rozdiel od nej to môže so slovenskou ekonomikou skončiť zle bez ohľadu na to, ako voľby dopadnú.

Stačí pokračovať vo výkone, aký predviedla Matovičova koalícia medzi rokmi 2020 a 2023, alebo v síce menej chaotickom, ale prinajmenšom rovnako nezodpovednom a nekompetentnom riadení ekonomiky, akým sa tu tri volebné obdobia prezentoval Ficov Smer, a bude vymaľované.

Krach už naozaj nemusí byť ďaleko, a to práve preto, že pätnásť rokov nezodpovednej a nekompetentnej ekonomickej politiky je naozaj dosť a priestor na jej pokračovanie je minimálny.

Verejné financie v ohrození

Najlepšie o tom svedčí stav verejných financií. V tomto roku budeme mať najvyšší deficit verejných financií v celej Európskej únii a zároveň máme najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Aby toho nebolo málo, budeme mať tretiu najrýchlejšie starnúcu populáciu v EÚ, čo znamená vyššie nároky na verejné financie (najmä pre výdavky na zdravotníctvo a sociálny systém) a nižší ekonomický rast, čo zase zníži verejné príjmy.

V tomto roku predpokladá ministerstvo financií deficit vo výške 8,3 miliardy, čo by malo byť asi 6,85 percenta HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je síce optimistickejšia, predpokladá deficit na úrovni 5,6 percenta, ale dôvod tejto optimistickejšej prognózy už taký radostný nie je – je ním predpokladané nižšie čerpanie kapitálových výdavkov. Teda menšie investície, nevyčerpanie rozpočtovaných zdrojov (z EÚ aj vlastných), čo bude do budúcnosti znamenať nižší ekonomický rast, menej peňazí v rozpočte a horšiu udržateľnosť verejných financií.

Úradnícka vláda musí zo zákona pripraviť vyrovnaný rozpočet na budúci rok, no každému je jasné, že ide len o formálne naplnenie zákonnej povinnosti a takýto rozpočet nebude naozaj platiť. Zadusil by ekonomiku a spôsobil by kolaps štátu, takže ak nová vláda a vládna koalícia neprijme po voľbách reálny rozpočet, zrejme sa hospodárenie štátu začne od nového roka rozpočtovým provizóriom.

O tom, akou veľkou a ťažkou výzvou bude pre novú vládu zostavenie rozpočtu na budúci rok, svedčia informácie, podľa ktorých sa ministerstvo financií pokúsilo pracovne zostaviť aj reálny (nevyrovnaný) rozpočet, pričom predbežný budúcoročný deficit sa v ňom po zoškrtaní všetkých možných požiadaviek rezortov zastavil na čísle deväť miliárd eur. Práve o toľko bude k dispozícii menej oproti všetkým oprávneným a nevyhnutným potrebám na strane výdavkov.

Vyššie dane, nižšie výdavky

Toto číslo bude treba zásadne znížiť, a to sa nebude dať inak ako zvýšením príjmov cez zvyšovanie daní a/alebo znížením výdavkov. Problém je, že väčšina výdavkov je buď mandatórnych (teda povinných, vyplývajúcich z platných zákonov), alebo sú to kapitálové výdavky (ktorých zníženie znižuje budúci rast), mzdové výdavky (ktoré sú politicky citlivé a navyše je ich zníženie prepúšťaním oneskorené o výdavky na odstupné), alebo bežné výdavky, ktoré sa nedajú znižovať mechanicky bez predchádzajúcich systémových zmien (ktoré však nenastali, napríklad digitalizácia verejných služieb).

Takže je celkom zrejmé, že zníženie deficitu nebude možné len znižovaním výdavkov, ale bude potrebná kombinácia zvyšovania príjmov (zvyšovaním daní) a znižovania výdavkov.

A to je zlá správa pre akúkoľvek príčetnú koalíciu, ktorej súčasťou by musela byť aj SaS, ktorá akékoľvek zvýšenie daní kategoricky odmieta. A opakovaná historická skúsenosť nás učí, že Sulík nie je schopný žiadnych kompromisov, čo z neho robí len o trochu akceptovateľnejšiu koaličnú politickú figúru, ako je Matovič.

Pretože, ako je známe, politika je umenie možného, a teda kompromis musí byť (z definície) jej súčasťou. Ak nie je, tak to s vládami, ktorých je SaS súčasťou, dopadne tak ako v minulosti.

Súdiac podľa predvolebných bilbordov sa SaS zrejme spolieha na to, že konsolidovať sa dá zvýšením ekonomického rastu. Teoreticky sa to, samozrejme, dá, dokázali sme to napríklad počas vlád Mikuláša Dzurindu, no teraz to z viacerých dôvodov také ľahké nebude.

Po prvé, svetová a európska (ale aj naša) ekonomika je dnes v omnoho horšom stave, rasty okolo piatich – šiestich percent už nie sú a nebudú ani v našich podmienkach reálne. Po druhé, národné hospodárstvo má veľkú zotrvačnosť, dôsledky (či už pozitívne, alebo negatívne) obratu v ekonomickej politike v podobe vyššieho (alebo nižšieho) ekonomického rastu sa prejavujú s oneskorením okolo dvoch rokov.

Takže, aj keby nová vláda po svojom nástupe spustila reformný uragán (o čom pochybujem), v rýchlejšom raste sa to prejaví s takým oneskorením, aké finančné trhy slovenskej ekonomike a novej vláde nedoprajú.

Diktovať budú trhy, nie bilbordy

Predvolebné bilbordy relevantných politických strán (okrem SaS) nám odkazujú, že všetky chcú pomáhať, rozdávať, zvyšovať platy a dôchodky, znižovať ceny, posilňovať štát. Všetci chcú troviť, nikto nechce tvoriť. Máme pritom najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií a najvyšší deficit verejných financií v EÚ. Rozpor medzi tým, čo sľubujú politici (a očakávajú ich voliči) a čo očakávajú od novej vlády finančné trhy, nemôže byť väčší.

Pritom platí, že (len) ekonomický rast nás z problémov nevytiahne a ak politici splnia to, čo sľubujú, a neurobia to, o čom mlčia alebo čo priamo odmietajú, tak o tom, či a kedy skrachujeme, nebudú rozhodovať oni, ale finančné trhy.

A spolu s tými inštitúciami a krajinami, ktoré nás budú zachraňovať, budú rozhodovať aj o ozdravných ekonomických opatreniach. A to už bude iná káva, než ponúkajú predvolebné bilbordy.