Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
Sám seba považujem skôr za kaviarenského povaľača než za krčmového štamgasta, no aj tak si pravidelne chodím so svojimi farníkmi sadnúť niekam do krčmy. Už sa z toho pomaly, ale isto stáva tradícia, ktorú neradno porušiť.
Dobrá tradícia. Dobrá v mnohých ohľadoch. Ukázalo sa totiž, že mimo zabehnutých rámcov bežných cirkevných stretnutí sa dokáže vytvoriť neformálny, pomerne bezpečný priestor na diskusiu. Dokonca aj o citlivejších témach.
Len pre ľudí pri okolitých stoloch je asi nezabudnuteľný zážitok sledovať, ako sa debata počas večera pomaly, ale isto presúva od vecí bežných cez etické dilemy k otázkam sviatostí, cností a budúcnosti cirkvi ako inštitúcie.
Nie vždy sa pritom zhodneme. Pomerne často sa nám stáva, že otvoríme témy, pri ktorých sa naše názory líšia. Či už ide o otázky práv neheterosexuálnych ľudí, migráciu, ochranu životného prostredia, alebo niekedy aj otázky viery a tradície.
