Je to kampaň proti PS (komentár)

Asi šestnásta výzva, aby demokratickí voliči nenahádzali všetky hlasy PS, ale radšej pod- a tesne nadčiarovým stranám, je jasnou správou, že na kampani proti PS sa zúčastňuje aj Andrej Kiska. (Chcelo sa napísať, že ho angažovali organizátori, ale kým sa nenájde jeden politológ, ktorý vysvetlí rozdiel medzi špekuláciou a konšpiráciou, radšej takto.)

Keďže dnes ani Focus a spol. netušia, ako sa početné nerozhodnuté voličstvo zachová 30. septembra, kategorické vyhlásenia, že tak, prípadne onak to bude „Pyrrhovo víťazstvo“ (Kiska), sú nepodloženosť. Zároveň však výzvy Demokratom a ďalším, aby odstúpili, hrajú takú výraznú presilovku, že si zrejme pýtajú protihru.

Problém je jeden: posadnutosť fantómovými „hrozbami“ PS nabrala natoľko pandemické rozmery, že každý, kto sa teraz zapojí, padá do podozrenia ako široký konzervatívny extrém. Teda, že Kiskovo „nesmierne potešenie, ak PS porazí Smer“, je neúprimné.

Iste, podozrievať špeciálne Kisku, že by si neželal koniec Fica a jeho partaje, je absurdné. No v otázke (ne)prepadávania hlasov jediný argument doteraz vzniesol Šimečka. Hovorí, že rast PS a súčasne stabilita SaS, KDH a Demokratov sa nevylučujú, čo ukazujú všetky prieskumy.

Argument proti znie, že stabilita demokratického drobizgu sa môže realizovať i tak, že progresívna strana ich elektoráty naozaj „vykráda“. Ale, ak už je priamo úmerné, že čím viac hejtu a výmyslov, tým vyššie preferencie PS, nemusí byť celkom od veci úvaha, či tri-štyri percentá Demokratov či päť-šesť SaS, ktoré visia v povetrí, nestoja viac za „záchranu“ než prírastky PS.

Totiž, napriek fámam, ktoré – z autorovi nepochopiteľných dôvodov (zrejme má nízke IQ) – šíri aj prezidentka, teda že víťaz má „právo prvej noci“, ak je dnes aspoň jedno jasné, tak toto: ozajstným víťazom bude ten šoumen, ktorý doručí do paláca 76 podpisov. (To je veľmi málo, ale iná téma.)

Čiže na, ehm, existenciálnu obavu, aby môj hlas neprepadol, existuje nielen jedna štandardná, ale dve zrejme rovnocenné odpovede. PS aj Nepées.

Tu by mohol byť príbehu aj koniec. Nebyť Letanovskej, ktorá toho Šimečku, ktorý každému moderátorovi opakuje, že nikomu nebude nič radiť, napomína, nech – teraz pozor – „odhodí ego a sebeckosť“.

Lebo (to by vám nenapadlo!) ak chce byť premiérom, musí mať partnerov. Áno. Namiesto toho, aby opakoval, čo opakuje stále, teda nech sa každý pri urne rozhoduje slobodne, Šimečka by mal vyzývať – voľte SaS alebo Demokratov, my už máme dosť. No toto?