Nedovoľme boľševikom zasa nám raz zakrútiť krkom

Najväčšou slabinou demokracie je, že si pod ňou každý predstavuje niečo iné.

Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW

Minulý týždeň tyran Putin povedal, že okupácia Československa v roku 1968 bola chyba. To v reči boľševikov znamená, že by to určite spravil znovu. Aj Brežnev vtedy uisťoval, že to, čo sa u nás deje, je naša vec (rusky: eto vaše delo), a potom nás napadol.

Keď sa Klement Gottwald, generálny tajomník Komunistickej strany Československa, vrátil v 20. rokoch minulého storočia z Ruska, všetkým pohrozil: „My se chodíme do Moskvy učit, víte co? My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutiti krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry!“

Trvalo to síce pár rokov, kým československí boľševici ohlúpili národ tak, že vyhrali demokratické voľby, ale potom svoje vyhrážky splnili do písmena – stálo to život tisícky ľudí a slobodné voľby tu neboli štyridsaťštyri rokov.

Filozof Slavoj Žižek a divadelník Milan Lasica postrehli, že najväčšou slabinou demokracie je, že každý si pod týmto pojmom predstavuje niečo iné.

Pre niekoho je demokracia príležitosťou na nekonečný ekonomický rast a neobmedzený prísun peňazí aj za cenu úplného spustošenia životného prostredia. Pre iných je vyloženou šancou nakradnúť si. Ak ju premenia, stáva sa z nich „hôrnych“ desaťtisíc.

Ďalší si zasa pod demokraciou predstavujú, že môžu ovládať druhých pomocou náboženstva. Bezhranične. Cnostne hovoria o tom, že ľudia si zaslúžia mať sa lepšie, ale pritom im zo života robia peklo. Anatole France o nich poznamenal, že cnosť je ako havrany – sídlia v zrúcaninách.

A napokon sú aj takí, pre ktorých je demokracia ľahko ovládateľným nástrojom na získanie absolútnej moci a teroru, nástroj, ktorý stačí zdvihnúť zo zeme, použiť a zahodiť.

Takmer sto rokov po Gottwaldovi sa slovenskí politici, ktorí sami seba volajú sociálni demokrati, národniari, republikáni či dokonca kresťania, ale pritom sú to presne takí istí boľševici, zastrájajú rovnako ako svojho času on.

Tiež sa učia od Moskvy. Viete, čo sa chodia učiť do Moskvy? Mali by ste vedieť, lebo tak ako Gottwald, ani oni to nijako neskrývajú.

Vraj tu spravia poriadok, vraj zbavia Slovensko mimovládok a pliagy dúhových liberálov. A hotujú sa vyhrať demokratické voľby. S veľkou pravdepodobnosťou sa im to podarí, lebo o voličov nemajú núdzu. Všetci, čo sa nimi nechali opantať a budú ich voliť, znovu volia okupáciu Slovenska a stratu slobodných volieb na dlhší čas.

Pochybovať totiž o tom, že slovenskí boľševici naplnia svoje hrozby, by bolo nerozumné. Naplnia. Ak im to umožníme. Ak nebudeme šliapať.

Lebo demokracia je ako bicykel. Prestaneš šliapať – spadneš, neprestaneš – ideš. Šliapnime v nadchádzajúcich parlamentných voľbách do pedálov.

Nech ide voliť každý, kto nechce, aby mu Gottwaldovi dediči zakrútili krkom.