V priebehu jediného týždňa sme videli toľko úderov, kopancov a päsťoviek, až vzniká dojem, že nie sme uprostred predvolebnej kampane, ale v nejakej slovenskej verzii filmu Hunger Games.
Bitka Roberta Kaliňáka s Igorom Matovičom bola šialená, nedôstojná a len sotva k nej aj po týždni nájsť vhodné slová. Najhoršie pritom je, že nebola izolovaná. Krátko po nej nej prišla petržalská potýčka radového kandidáta OĽaNO Tomáša Holkoviča s mužom, ktorý mu napľul do tváre, a napokon útok na Jozefa Pročka počas prevolebného výjazdu v Lučenci.
Všetky tri situácie sa od seba líšia, majú odlišných aktérov, priebeh aj dohru, no niečo majú spoločné. Dejú sa tu a teraz a sú súčasťou predvolebnej nálady.
Fakt, že sme ako spoločnosť dospeli do bodu, v ktorom sa ľudia na ulici bijú, natáčajú si pri tom videá, robia live stream a toto všetko prekladajú voličom ako dôkaz svojej politickej kompetencie, je ako námet na lacný dystopický román.
