Autor je politológ
Na pravej strane demokratického spektra to nevyzerá dobre. KDH má v prieskumoch menej ako v roku 2016, keď nakoniec vypadlo z parlamentu, SaS má v poslednom Focuse už len 5,1 percenta. V NMS pre SME sú obe strany už vonku. O zvyšku strán ani nemá zmysel hovoriť.
Gravitačná sila víťazov
A bude horšie – stále je nerozhodnutá asi štvrtina voličov. Na nich sa pravica vo veľkej miere spolieha, lenže netreba si robiť ilúzie. Podpora nerozhodnutých sa spravidla rozdelí najmä v prospech víťazov v jednotlivých voličských blokoch, ale zvýšia aj absolútny počet hlasov potrebných na dosiahnutie päťpercentného prahu.
Druhým faktorom je práve „gravitačná sila“ víťazov vo svojich voličských skupinách – PS a Smer reálne môžu „požrať“ malých tak, že v parlamente nakoniec budú štyri, či dokonca len tri politické strany. No prvýkrát v histórii v parlamente nebude žiadny zástupca demokratickej pravice.
Tým by padla téza, že PS nebude mať s kým poskladať vládu – stačí, aby sa dohodli s Hlasom, čo bude nutné tak či tak. A ponuka Pellegrinimu bude musieť byť mimoriadne štedrá – lebo od Smeru bude. A tu práve bude hrať nemalú úlohu aj to, kto voľby vyhrá a dostane prvý poverenie na zostavenie vlády.
Pravicové strany reagujú útokmi na PS a výzvami voličom na taktickú voľbu. To prvé je nezmyselné – čo má teraz PS robiť? Prestať kampaňovať? Vyzývať na voľbu iných strán?
A taktickou voľbou voliči „zachraňovali“ Kisku a Sulíka už dvakrát (na čo doplatilo PS). Je však veľmi malá šanca, že by kritické množstvo voličov – a napríklad SaS dnes už bojuje o každú desatinu percenta – uvažovalo dnes rovnako. „Pasca piatich percent“ a riziko prepadnutia hlasu bude príliš veľké.
Najvyšší čas na veľké gestá
A práve tí, ktorí dnes najhlasnejšie bijú do PS, pritom majú „kľúče od miešačky“. Stačí sa vzdať v prospech tých, ktorí ešte majú šancu sa do parlamentu dostať.
Je to Dzurindova modro-mosťácka koalícia, ktorá v prieskumoch osciluje pod dvoma percentami, a Mackova a Simonova päťkoalícia pod jedným percentom. Dva týždne pred voľbami síce na sociálnych sieťach simulujú svaly, ale je to už len smiešna fraška. Všetkým aktérom musí byť jasné, že nemajú vôbec žiadnu šancu.
Takže ak v tomto momente emisári SaS neobchádzajú Dzurindov/Mackov/Simonov a spol. a nesľubujú im za vzdanie sa v prospech SaS všetko, čo im na očiach vidia, mali by tak veľmi rýchlo urobiť.
V princípe nie sú až také dôležité percentá, ktoré by to SaS teoreticky prinieslo, dôležité je, že to môže priniesť SaS nový impulz do kampane.
Sulíkova a Prchalova (marketingový šéf kampane SaS) kampaň sa zjavne vyčerpala. A prezentovanie budúcej „exekutívnej spolupráce“ s malými stranami, nájdenie „programových zhôd“ a imitácia „spájania pravice“ je presne ten impulz, aký kampaň SaS potrebuje ako soľ.
Lenže spraviť to treba hneď, nestačí tesne pred voľbami – k voličom sa musí posolstvo ešte dostať.
Sulíkovi už v debatách nebude stačiť obohraná platňa neoliberalizmu deväťdesiatych rokov, musí prezentovať niečo nové. A „vidíte, dokázali sme sa dohodnúť“, „spojili sme pravicu“, široké úsmevy, veľké gestá – presne to teraz SaS potrebuje.
Ak sa „planktón“ nevzdá, v politike skončil
Nuž a „planktón“ by mal veľmi rýchlo zabudnúť na svoju aroganciu a osobné animozity a (napríklad) s SaS sa na vzdávaní rýchlo dohodnúť. Pretože aj keby dosiahli tri percentá potrebné na získanie štátneho príspevku (čo nedosiahnu), bude im nanič. V politike skončili. Nech totiž voľby dopadnú akokoľvek, dopadnú zle.
Médiá, komentátori aj verejnosť budú „hľadať vinníkov“. A miniatúrne strany budú prvé na rade. Ak sa pred voľbami nevzdajú, zodpovední politici budú už doživotne ostrakizovaní, vo verejnom priestore skončili, čaká ich osud Kisku.
A čo Hegerovi a Letanovskej Demokrati? Tí sú v pasci piatich percent od začiatku (rovných päť percent mali iba v jedinom prieskume hneď po vzniku). Ak do volieb neprelezú v aspoň niekoľkých serióznych prieskumoch nad päť percent – a zatiaľ tomu nič nenasvedčuje –, jediná slušná vec, ktorú môžu pred voľbami urobiť, je rovnako sa vzdať v prospech niektorého z nádejnejších súperov. Napríklad KDH.
Slovami jedného z otcov zakladateľov Demokratov, Miroslava Kollára, v januári 2023: „Ak spájanie pravého stredu dopadne tak, že vzniknú tri 4,5-percentné strany, ľudia nás legitímne nahádžu do Dunaja.“
Presne tak. Je pred voľbami a je to ešte horšie. Nemá zmysel útočiť na PS, pravica si to pokazila sama. Je najvyšší čas na veľké gestá.
Výsledky parlamentných volieb 2023

- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online