Autor je filozof
Pri čítaní programov jednotlivých politických strán mi čoraz častejšie a nástojčivejšie napadala táto otázka. To, že si žiadna zo strán napriek občasnému verbálnemu „hlbokému znepokojeniu“ nepostavila ako jednu zo svojich priorít jej zásadné a systémové riešenie, ma s výnimkou Progresívneho Slovenska príliš neprekvapilo. (Pritom jedna z priorít PS – „fotovoltika na každú strechu“ – k takýmto riešeniam rozhodne nepatrí.)
To, že jej nebude v drvivej väčšine prípadov venovaná ani len zmienka, by mohlo prekvapiť azda i najväčšieho pesimistu v tejto otázke. Akoby tento problém ani neexistoval!
Naopak, frekventovaným slovom volebnej kampane sa stal rast (hospodársky rast, HDP a pod.). Navyše, niektoré volebné strany ani za danej vážnej klimatickej situácie neváhajú už teraz navrhovať zákaz či pozastaviť činnosť mimovládnych občianskych združení (lebo Soros!) vrátane tých, ktoré sa špeciálne venujú ekologickým a klimatickým problémom.
Toto je len začiatok
Vezmime si len jeden fakt. Podľa dlhodobých vedeckých meraní bola v rokoch 2011 – 2020 globálna teplota o 1,1 percenta vyššia než v rokoch 1850 – 1900 v dôsledku najmä neudržateľného využívania pôdy a energie, rapídneho nárastu CO2, neudržateľného životného štýlu, rastu produkcie a spotreby ľudí. Výsledkom je pravdepodobne nezvratné poškodenie planetárnych systémov, ako je odumieranie amazonských pralesov, tropických koralových útesov, topenie severného permafrostu, dramatický a neustále zrýchľujúci sa úbytok horských ľadovcov.
Ak si ešte niekto na Slovensku myslí, že sa ho to bezprostredne netýka, nech si spomenie len na toto leto – neúmerné horúčavy striedali neobyčajne chladné dni. Alebo na Grécko, kde rozsiahle požiare čoskoro vystriedali povodne. A to je iba predzvesť, čo nás veľmi skoro a pravidelne čaká: suchá, požiare, intenzívne dažde a povodne.
Následkom extrémov počasia sa v najskôr v tzv. rozvojových krajinách objaví ešte väčšia chudoba spojená s nemožnosťou ďalej obývať svoje územia. Logicky a nevyhnutne bude nasledovať migrácia obyvateľov na sever, z chudobných do bohatších krajín. A v tom im už nezabráni žiadna hranica, žiadny „nepriepustný“ plot. Tí ľudia nebudú mať v podstate čo stratiť a podľa toho sa budú správať. Ešte si niekto myslí, že sa nás to netýka?
Spotreba však ďalej rastie
Napriek tomu máme stále pokušenie pred touto skutočnosťou zatvárať oči aj uši. (Ako sa raz vyjadril Richard Sulík: „No a čo, že sa topia ľadovce?! Však zase zamrznú.“) Veľa nádejí sa vkladá do vábnych, prinajmenšom jednostranných alebo polovičatých riešení, ktoré nás takmer nič nestoja. K nim patria veľmi populárne tzv. zelené technológie, obnoviteľné zdroje energie či všeobecne akceptovaná koncepcia tzv. trvalo udržateľného rozvoja. Pritom každému hlbšie mysliacemu človeku by malo byť aspoň trochu podozrivé, ako vehementne sa k nej hlásia už aj podnikatelia v oblasti fosílnych palív.
