Veľa šťastia, Slovensko! (český zápisník)

Autor je komentátor českého spravodajského webu Seznam Zprávy

Hovoril som tento týždeň s jedným z významných politikov hnutia ANO a reč prišla aj na blížiace sa slovenské voľby.

„Mimochodom,“ povedal ten politik, „Česko má šťastie, že sme tu hlavná opozičná strana s tretinou hlasov práve my. Tiež by tu namiesto nás mohol byť taký Fico. A to by vyzeralo inak.“

A aj keď sme sa potom chvíľu priateľsky preli o mieru populizmu, ktorého sú Smer aj ANO v opozičných laviciach – a čiastočne i vo vláde – schopné, dal som mu nakoniec v zásade za pravdu.

Slovenské voľby sú teraz v istých kruhoch v Česku jednou z najdiskutovanejších tém a veľmi často sa v debatách objavuje jedna paralela: Slovensko sa roku 2020 dokázalo veľkolepo zbaviť Roberta Fica, aby po troch rokoch sledovalo jeho rovnako veľkolepý návrat. (Viem, že to ešte môže dopadnúť všelijako.)

Nie je tiež Česko na rovnakej ceste všeobecného sklamania a straty ilúzií, ktorá najneskôr v roku 2025 znova privedie na úrad vlády Andreja Babiša?

Možno áno, ale trúfam si tvrdiť, že je tu jeden zásadný rozdiel. Môžeme si o Andrejovi Babišovi myslieť všeličo, ale nie je to proruský politik.

V jeho prejavoch, zvlášť, keď sa dostane do ráže, síce môžeme počuť, že by sa „česká vláda mala starať o svojich ľudí rovnako, ako sa stará o Ukrajincov“ a v prezidentskej kampani to skúšal s volaním po mieri, ale inak on ani hlavné postavy jeho hnutia nespochybňujú vládny postoj k Ukrajine a rozhodne nehovoria, že najlepšie by bolo okamžite zastaviť dodávky zbraní napadnutej krajine.

A to je pri pohľade na slovenskú kampaň z Česka to najpozoruhodnejšie.

Vlastne sa len snažíme odhadnúť, čo všetko z toho, čo Robert Fico hovorí, myslí vážne a z čoho sa bude snažiť pragmaticky vyvliecť.

Napríklad: naozaj by chcel otvoriť obrannú dohodu so Spojenými štátmi? To je, mimochodom, tiež dôležitý rozdiel: Babišovo ANO takúto dohodu tento rok v českej Poslaneckej snemovni veľkou väčšinou hlasov podporilo.

Paralelou Fico – Babiš si teda veľmi nepomôžeme. Oveľa presnejšie je podľa mňa iné porovnanie.

Keď Miloš Zeman a jeho strana SPOZ získali v parlamentných voľbách v roku 2010 štyri a pol percenta, sľúbil jej líder, že sa definitívne „vracia ako starý jazvec do svojej nory“. O necelé tri roky ho zvolili za českého prezidenta. A potom to trvalo nekonečných desať rokov.

Robert Fico je presne o dvadsať rokov mladší ako Miloš Zeman. Nič tým nenaznačujem, len celkom neutrálne prajem: Veľa šťastia, Slovensko!