Pellegrini si dupol a dopadlo to ako vždy

V politike existuje dobrá zásada, pracovne jej hovorme Šeligova doktrína. Keď dostanete výborný nápad na silácke vyjadrenie, položte si otázku, čo budete robiť, keď vás s ním adresát pošle do psej matere, a či sa neukáže, že sa predvádzate nafúknutou muskulatúrou.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Koalícia sa na Kollárovi pohádala, extrémisti tlieskali Čítajte

Na vysvetlenie, doktrína dostala meno na počesť mysliteľa a mentora, ktorý sa opakovane odhodlal demonštrovať ju na vlastnej osobe. Najpamätnejšie to bolo v prípade výzvy na odstúpenie Borisa Kollára, keď mu Kollár zareagoval, že niečo také odporne farizejské ešte v politike nevidel, načo Šeliga triumfálne zrazil mokasíny.

No tak niečo podobné si v nedeľu vyskúšal Peter Pellegrini, keď sa po dlhšom čase štylizoval do pozície budúceho premiéra a naznačil, že v tomto kontexte otázku povolebnej spolupráce vníma alternatívne podľa toho, kto z dvojice Smer alebo PS mu ponúkne viac.

Nie je to najhoršia hra, voličovi sa aj môže páčiť predstava, že bez ohľadu na formálneho víťaza práve „jeho“ strana určí podobu a tón koalície. Akurát tomu musí veriť.

A keďže Robert Fico má v týchto otázkach podobne vycibrený inštinkt ako spomínaný Kollár, povedal si, že Pellegriniho slová verejne dovedie do dôsledkov a vyšlo mu toto:

Hlas je v mene personálnych ziskov ochotný vládnuť s takými temnými silami ako PS či SaS a nastoliť s nimi liberálnu krutovládu! Smer to berie na vedomie a je pripravený obzerať sa inde, teda v Republike a SNS. V prípade rozpadu tandemu Smer-Hlas však potrebuje silnejší mandát, a tak voličov Hlasu vyzval, aby to s Pellegrinim neriskovali.

Tomu sa vo frazeologickom slovníku hovorí hodená rukavica, teda výzva adresátovi, aby sa za svoje slová postavil. Na čo Pellegrini síce Ficovi vynadal, že fašistami sa nestraší a nevydiera, ale inak sa podvolil.

Od progresívcov a liberálov sa dištancoval, čím vlastne potvrdil, že nemá inú alternatívu ako Smer, čím priznal, že v skutočnosti nemá vydierací potenciál. A po druhé v súlade s Ficovým cieľom prinútil svojich voličov uvažovať, prečo by pri takto rozdaných kartách nevolili skutočný Smer.

Môžeme sa len domnievať, prečo Pellegrini nepokračoval vo svojej hre, napríklad že na ňu nemá mandát zvnútra strany, kde tušia, že trinásťpercentný Hlas nájde oveľa širšie možnosti na žatvu v Smere než inde. Dosť na tom, že keď ju nemienil dohrať, nemal ju ani začínať.

Ako sa vraví v najvyšších politických kruhoch: keď si chceš dupnúť, spomeň si na Šeligu – a možno ťa to prejde.