Udalosť SR
Kampaň.
Železné pravidlo, že prechodne ústredná téma kampane rastie vždy a zásadne z ad hoc kauzy, krstil živou vodou Fico. Poľsko-ukrajinský spor využil na čisto prokremeľskú etudu s brutálnym útokom proti Ukrajine, čím zabil aj poslednú pochybnosť, že voľby budú o samotnom ukotvení a geopolitickej príslušnosti krajiny.
Napriek tomu, záverečnou agendou ani Ukrajina zrejme nebude. Také niečo, samozrejme, nehrozí ani školstvu, zdravotníctvu, verejným peniazom a podobne. Ako tradične, osvietenie, že púšťaním a pozývaním (!!) Fica s jeho celou „slovenskou sociálnou demokraciou“ do priestorov, ktoré sa ešte nezbavili „gatekeeperov“, médiá neslúžia demokracii, ale páchajú proti nej zločin, príde neskoro. Až vtedy, keď budú „pod papučou“ ako v Maďarsku.
SR II
Vírus.
Nie covidu ani prasacej chrípky, ale Balciar a kolektív. Zásah na Vojenskom spravodajstve je ďalší z príznakov, že NAKA beží finiš na posledných metroch, aby zjednala spravodlivosť pre všetkých, ktorí sa už o dva týždne chystajú oslavovať znovuzískanú beztrestnosť a slasti veselého života mimo dosahu a pôsobnosti zákonov.
Správny krok
Coming out analytikov.
Dominantnou agendou nebude ani rozpočtová (ne)zodpovednosť, čo by bolo vôbec najlepšie. Naplno by sa totiž vyjavilo, že o riadenie budúcnosti Slovenska sa uchádza plný vagón rozpočtových iluzionistov a promovaných mágov.
Nebude dominovať, žiaľ, ani napriek skutočnosti, že Ódor, Horváth a všetci, ktorí sa počas „pomoci ľuďom“ správali a tvárili akože „my nič, my len ekonomickí analytici“, zrazu vyvíjajú – chvályhodnú a potešiteľnú – snahu strhnúť pozornosť tam, kde Slovensku horí najviac pod zadkom. Nebude to stačiť, ale zase – lepšie neskoro...
Precenená udalosť
Poľsko verzus Ukrajina.
Zaradiť vysoko nediplomatickú, brizantnú a celkom ojedinelú výmenu direktov Zelenskyj - Duda/Morawiecki do rubriky „precenená“ je – celkom úprimne – „wishful thinking“, keďže autor narýchlo nevie oceniť ani spočítať reálny geopoliticko-bezpečnostný presah udalosti. A možné je, že ani „nanerýchlo“ nedokáže spracovať neuveriteľný úlet Varšavy, že končí s dodávkami zbraní na Ukrajinu. V plnej paráde sa ukazuje, čo sa tu predvídalo ešte na jar – zbytočný a doslova o ničom obilný spor sa môže posunúť až do tragédie.
Jasné, vecne je celá pravda – bez akejkoľvek debaty – na strane Kyjeva. Zrejme v presvedčení, že morálno-eticky-medzinárodnoprávne sú pravda a spravodlivosť na strane obete beštiálnej agresie, sa Zelenskyj čoraz častejšie unáša za hranice diplomatickej komunikácie. Až sa zrazil s politickou realitou, ktorou je aj v predvolebnom Poľsku staré klišé o bližšej košeli než kabáte.
Zrozumiteľnejšie; ešte prednejšie než solidarita s nesmierne trpiacim susedom je volebné víťazstvo vládnej strany (PiS). V tejto predvolebnej situácii Zelenskyj mal a musel zvažovať a rešpektovať, že udržanie moci je najvyššou hodnotou (takmer) všetkých politických garnitúr.
Chybný krok
Elektrina za 61.
Úradnícky premiér si zrejme začína uťahovať z národa. Spárovať hrozbu „gréckej cesty“ s oznámením o prolongácii dealu s SE o lacnej silovej elektrine je nezrozumiteľné. Akú uveriteľnosť budú mať po tomto výzvy Ódora, že konsolidovať verejné financie po voľbách je povinnosť, akákoľvek bude vláda?
