Vypýtame si vo voľbách demokratické hodnoty?

Autor je manažér zahraničných vzťahov

Problémom Slovenska nie je jeho civilizačné ukotvenie, ale naše pokrytectvo voči pravidlám, ktoré z neho vyplývajú.

Kňaz Anton Ziolkovský vo svojom predvolebnom desatore pre politikov uvádza, že hoci sme súčasťou Západu, naša spoločnosť je silne polarizovaná a chýba jej vraj spoločenská dohoda na základnom civilizačnom smerovaní.

S takýmto názorom si dovolím nesúhlasiť, pretože našu spoločenskú dohodu jasne a jednoznačne reprezentuje prvý článok našej ústavy. Podstatne horšie sme však na tom s prijatím dôsledkov jeho konzekventnej aplikácie.

Miluj blížneho svojho

Už v Pittsburskej dohode z roku 1918 sa Slováci a Česi dohodli, že konštitúcia ich spoločného štátu bude demokratická. Za zmienku stojí, že pod túto dohodu sa podpísalo aj päť kňazov.

Preto sa javí ako nepochopiteľné, že práve kňaz, resp. teraz už takisto oficiálne katolícka cirkev prostredníctvom KBS zneisťujú spoločnosť brojením proti demokratickým princípom, na ktorých základe zrovnoprávnil Najvyšší súd USA homosexuálne manželské zväzky a priznal LGBTI+ osobám rovnakú právnu ochranu vo veciach budovania si osobného šťastia ako heterosexuálom.

„Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.“ (Ján 15:17)

Aj keď základy nášho štátu vznikali v USA, nemusíme, samozrejme, automaticky prebrať všetky americké myšlienky. Mali by sme sa však poctivo zamyslieť, aké hodnoty a princípy nám politický a právny systém najstaršej demokracie sprostredkováva.

Najvyšší súd USA, podobne ako katolícka cirkev, vyzdvihuje jedinečnosť manželstva, pretože stelesňuje najvyššie ideály lásky, vernosti, oddanosti, obetavosti a rodiny a pri vytváraní manželského zväzku sa dvaja ľudia stávajú niečím väčším, než boli. Preto LGBTI+ prirodzene hľadajú jeho naplnenie a nechcú byť odsúdení na život v samote, vylúčení z jednej z najstarších inštitúcií civilizácie.

Takisto žiadajú „rovnakú dôstojnosť v očiach zákona“. Inak povedané, chcú, aby sa uplatnilo pravidlo „Miluj blížneho svojho ako seba samého“.

Na princípe, aby sa s každým zaobchádzalo rovnako, sa určite zhodneme všetci – veriaci i neveriaci. Prečo potom odmietajú práve predstavitelia kresťanských cirkví rešpektovať tento najdôležitejší a v podstate jediný Kristov novozákonný príkaz? Veď sami v posolstve k nastávajúcim voľbám tvrdia, že sa máme „pridŕžať evanjeliových hodnôt a na dobro každého muža a ženy sa pozerať cez Ježišovo posolstvo“.

Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako a slnko nesvieti takisto na všetkých?

Okrem toho máme, samozrejme, s obmedzovaním manželstiev isté skúsenosti, napríklad vlastné s obdobím, keď za vlády prezidenta – katolíckeho kňaza sa zakazovali pod hrozbou vysokého trestu pre zmenu manželstvá so židovskými spoluobčanmi.

Poznáme aj príklad Francovho Španielska, kde štát nasilu zrušil všetky manželstvá, ktoré neboli uzavreté v katolíckej cirkvi. Alebo ďalší príklad práve z USA, kde rasovo zmiešané manželstvá boli do roku 1967 v niektorých štátoch zakázané, lebo údajne odporovali Božej vôli.

Nesignalizuje nám vnášanie náboženských dogiem ohrozovanie základných ústavných princípov a porušovanie ľudských práv?

K zrovnoprávneniu žien a mužov zatiaľ nedošlo

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. (Ústava SR, čl. 12 ods. 1)

Krátko po Pittsburskej dohode v Ústave ČSR z roku 1920 vyjadrila naša krajina túžbu „se přičleniti do společnosti národů jako člen vzdělaný, mírumilovný, demokratický a pokrokový“. Preto jedným z prelomových krokov bolo zrušenie privilégií pohlavia, čiže zrovnoprávnenie žien a mužov.

Napriek tomu, že od jej prijatia uplynulo vyše sto rokov, práve katolícka cirkev stále diskriminuje ženy tým, že ich vylučuje z kňazského poslania.

Svätá stolica sa pritom v zmluve so Slovenskou republikou zaviazala, že bude pôsobiť „v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky“, a naša súčasná ústava hovorí zreteľne, že kvôli pohlaviu nemožno nikoho poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

V kresťanstve je však Boh jednoducho muž a úlohou ženy je rodiť mu deti ako v prípade panny Márie. Kontrola reprodukčného správania žien zapĺňa nejednu stať „Písma svätého“ a na Slovensku tvorí obľúbenú agendu politických strán.

Ešte aj dnes, keby žena nebodaj ohrozila deti boha – samca, môže schytať pár faciek priamo od parlamentom i cirkevnými otcami protežovaného ochrancu tradičných hodnôt. Nuž práve údajne sporný Istanbulský dohovor považuje stereotyp rodových rolí a násilie na ženách za porušovanie ľudských práv a za formu diskriminácie, teda aj za porušenie Kristovho príkazu „Miluj blížneho svojho ako seba samého.“

Lenže u nás rodová rovnosť... pardon, „gender ideológia“, jednoducho neprejde. Už aj preto nie, že strana, ktorá vedie súčasné volebné prieskumy, zaradila prvú ženu na kandidátke až na 33. miesto.

Ohneme neohnuteľné, obídeme neobíditeľné

Základným pilierom právneho štátu je nadradenosť práva nad všetkými cieľmi subjektov práva.

Podľa Ústavného súdu SR (PL. ÚS 17/08.) sa materiálny právny štát nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom.

Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky (teda nie nábožensky, patriarchálne, stavovsky či antiliberálne) usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch.

V zmienenom rozhodnutí náš Ústavný súd až prorocky dokázal vystihnúť tendenciu Slovače ohnúť neohnuteľné a obísť aj neobíditeľné, napríklad formuláciami o údajnej ochrane národnej, duchovnej a kultúrnej identity, našich tradícií či jednoducho preto, „lebo náš Pán je muž.“

Vskutku lapidárne vyjadrila náš národný a tradičný vzťah k pravidlám prednedávnom v SME kolegyňa Lenická slovami: „Aj tí rozumnejší zhnednú pri predstave, že nebudú môcť križovať mesto a parkovať, kde chcú.“

Už zasa zachraňujeme demokraciu

„Občané! Přišla nejvážnejší a rozhodná chvíle. Na každém z vás závisí úspěch.“ (Lidové noviny, 24. 9. 1938)

Výklad ústavy ústavným súdom predstavuje jeho najdôležitejšie rozhodnutie, je všeobecne záväzný a tiež nemenný – generálne princípy právneho a demokratického štátu fixované v článku 1 odseku 1 ústavy sú kľúčové zásady, na ktorých je budovaný celý právny poriadok i celý systém fungovania nášho štátu, a premietajú sa bez rozdielu do všetkých oblastí života spoločnosti.

Podľa prieskumov si však niečo vyše polovice občanov Slovenska neželá žiť podľa demokratických princípov, resp. nechcú lídrov, ktorí by sa demokratickými pravidlami riadili. Pritom v septembri pred osemdesiatimi piatimi rokmi stálo na hraniciach jeden a štvrť milióna našich dedov pripravených položiť svoje životy práve za záchranu česko-slovenskej demokracie – väčšia obeť nejestvuje.

Zobudíme sa všetci 1. októbra opäť do tragického rána?