Autor je člen predsedníctva a autor programu PS pre spravodlivosť
Už „sláva“ 363 indikuje, že niečo nie je v poriadku. Stále miestami zaznieva, že tento paragraf potrebujeme zachovať. V skutočnosti potrebujeme nezávislú a nestrannú kontrolu zákonnosti prípravného trestného konania, resp. vyšetrovania. A takúto kontrolu § 363 neposkytuje.
Naopak, tento paragraf je exemplárnou ukážkou, ako sú u nás nastavené brzdy a protiváhy v systéme vyšetrovania kriminality a orgánov činných trestnom konaní. Katastrofálne.
Má to viacero dôvodov, ktoré sa kryjú s dôvodmi, prečo považujem § 363 za nereformovateľný, teda súci na kompletné zrušenie a nahradenie.
Chorý prvok
Právna úprava paragrafu 363 sa očividne menila tak, aby mohol generálny prokurátor poskytovať ochranu vybraným ľuďom. Postupne sa stal chorým prvkom trestného konania.
Prvý zásah sa udial krátko po tom, ako bol za vlády Ivety Radičovej schválený zákaz negatívnych pokynov. Cieľom tohto zákazu bolo zamedziť, aby sa v rámci prokuratúry marili trestné stíhania.
V tom čase sa 363 mohol používať iba pri meritórnych rozhodnutiach, napríklad zastavení a podmienečnom zastavení trestného stíhania a postúpenia veci. Vtedajší zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý doplnil do interného nariadenia aj možnosť, aby sa tento paragraf mohol použiť aj v prípade uznesenia o vznesení obvinenia, na ktoré sa dovtedy mohol použiť len vo veľmi obmedzenom rozsahu.
V roku 2015, teda v čase jednofarebnej vlády Smeru, parlament schválil zmenu Trestného poriadku v podobe, v akej ho poznáme dnes. Vďaka tomu z § 363 vypadla podmienka, že sa môže použiť iba v prípade podstatného porušenia zákona, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
Tieto zmeny vydláždili cestu tomu, aby generálny prokurátor mohol obchádzať zákaz negatívnych pokynov a použiť 363 v podstate kedykoľvek a úplne svojvoľne zmariť akékoľvek vyšetrovanie, pretože na použitie 363 nestanovuje žiadne relevantné podmienky.
Ďalší dôvod je: mal to byť mimoriadny opravný prostriedok, dnešná realita tomu nezodpovedá.
Dôvodová správa k trestnému poriadku z roku 2005 počíta s tým, že paragraf 363 sa bude používať ako mimoriadny opravný prostriedok. Keby v zákone bola zostala podmienka „podstatného porušenia zákona“, mohlo by to tak byť. Od momentu, ako táto podmienka zo zákona vypadla, nemôžeme vonkoncom hovoriť o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Ak môže byť návrh podľa tohto paragrafu podaný v akomkoľvek prípade, tak predsa nemôžeme hovoriť o mimoriadnom opravnom prostriedku. Realita podaných návrhov podľa dostupných informácií toto tvrdenie jednoznačne potvrdzuje, pretože o 363 žiada každý, kto neuspeje so sťažnosťou.
Z toho vyplýva ďalší problém. Rozhodnutie podľa 363 nemôže byť efektívne preskúmané.
Keďže sa stále tvárime, že je to mimoriadny opravný prostriedok, logicky nemôže existovať inštancia, ktorá by posúdila, či sa používa správne. Je pravda, že za súčasného znenia tohto paragrafu by malo takéto posudzovanie, napríklad súdom, menší efekt. Mohli by sa však preskúmať aspoň niektoré kontroverzné rozhodnutia urobené na základe 363.
Keby sa vrátilo do paragrafu „podstatné porušenie zákona“, efekt posudzovania by sa zásadne zvýšil. Takéto riešenie však nie je vôbec efektívne. Ak má opravovať rozhodnutia generálneho prokurátora súd, bolo by oveľa efektívnejšie, aby vykonávali kontrolu zákonnosti vyšetrovania rovno sudcovia pre prípravné konanie, bez zásahov generálneho prokurátora.
Príliš veľké riziko zneužitia
Trestný zákon v súčasnom znení poskytuje generálnemu prokurátorovi a jeho zástupcom obrovský priestor na zneužitie, a to navyše bez rizika, že by mohli byť za jeho nesprávnu aplikáciu akokoľvek postihovaní.
