Autor je prekladateľ a publicista
Je september 2023, do volieb chýba týždeň a tomu zodpovedá aj úroveň kampane. Väčšina politikov sa predbieha v hrdom vystavovaní svojej vlastnej prázdnoty a absolútnej mentálnej nedostatočnosti.
Netreba však zúfať: tak je to teraz, pred voľbami.
Po voľbách sa všetko ako šibnutím čarovného prútika zmení, budú nemocnice aj diaľnice, bude práca a dokonca aj za európske peniaze, všetci budú dostávať viac, platiť menej a nikoho to nebude nič stáť, lepšie bude mladým, starým aj stredným, na východe, na západe aj v strede.
Tí nekompetentní zúfalci, z ktorých väčšina by volebný program nespoznala, ani keby im ho prekreslili do obrázkov, sa skrátka zmenia. Zo smiešnych hlásateľov nezmyslov sa zrazu zo dňa na deň stanú politici, lídri, ba priam štátnici, ktorí sa namiesto úplne zbytočného boja za úplne zbytočné veci (alebo proti nim) budú sústrediť len na to, aby nám tu všetkým lepšie bolo.
V boji proti bláznom
Taký Andrej Danko napríklad povedal, že by sme potrebovali ministerstvo športu a tak celkovo viac všetkého centralizovaného. A okrem toho v Poprade vyhlásil, že tam bol aj vtedy, keď sa Marcus Rashford učil jesť halušky.
Marcus Rashford je anglický futbalový reprezentant. Andrej Danko je Andrej Danko a bojuje proti bláznom v politike.
Plus-mínus na tom istom spektre sa ozvali aj z Republiky: v školách by napríklad zakázali tablety a vlastne tak celkovo nielen 21., ale aj 20. storočie, lebo je jedno, že tablety slúžia ako učebné pomôcky. Späť ku kalamárom a lampášom.
Uhríkovi sa zas raz nepodarilo povedať, čo bol Tiso zač, no a Mazurek by trestal aj prehrešky proti slovenčine, čo je pomerne unikátny spôsob, ako členov vlastnej strany priviesť na mizinu.
V prospech štátu okrem toho prepadol skrutkovač, ktorým jeden človek odstránil kosák a kladivo zo sovietskeho pamätníka.
Ozajstné témy
Dosť však bolo správ zo sekcie nespôsobilých, hovorme o ozajstných politikoch a ozajstných témach: Milan Krajniak napríklad vytiahol nejakú knižku a povedal, že ohrozuje deti.
Rovnakú knihu v rovnakých kulisách vytiahol aj Boris Kollár, ktorý tiež hovoril, že ohrozuje deti, hoci máme dostatok dôkazov, že omnoho väčšiu hrozbu predstavuje pre deti samotný Boris Kollár. Aj pre ženy. A pre všetkých ľudí. A vlastne aj sám pre seba.
V sekcii pod päť percent navyše Demokrati zopakovali, že naozaj nepôjdu so Smerom ani s Hlasom. Treba povedať, že keďže sa Demokrati vytrvalo pohybujú pod piatimi percentami, politický život ich pravdepodobne pred túto morálnu dilemu ani nepostaví.
Juraj Gyimesi žiadal o 0,5 percenta, aby mohol na 100 percent pracovať pre suverénne, samostatné a hrdé Slovensko, no a Richard Sulík vyzval Mikuláša Dzurindu, aby sa vzdal. Modrí mu na to ústami nejakého človeka, ktorého meno ste nikdy nepočuli, odpovedali, že sa s dovolením snažia zabrániť návratu Roberta Fica a jeho politiky.
Nuž, v prípade Mikuláša Dzurindu platí, že keď človek nemusí, tak niektoré časti svojho príbehu by už jednoducho nemal písať.
Odvážne boje Igora Matoviča
Prišla jeseň a Peter Pellegrini z bilbordov zúfalo volal, že haló, kde ste všetci, stop migrantom.
Igor Matovič povedal, že ho mladí majú motivovať, aby ostal na Slovensku, a keďže Igor Matovič bojuje výlučne odvážne boje, tak tentokrát bojoval proti kondómom zadarmo pre mladých, lebo by podľa neho priveľa súložili.
Miloš Zeman podporil Roberta Fica, no a Fico zas povedal, že po voľbách podajú obžalobu na prezidentku Zuzanu Čaputovú; v skratke za to, že síce nič neurobila, ale zaslúži si to.
Na to sa opäť ozval Igor Matovič, ktorý Ficovi ako vždy vynadal, zjazdil ho za to, že uráža prezidentku, a vyzval ho, aby mal odvahu postaviť sa mu v diskusii.
Ak máte pocit, že to je presne ten Matovič, ktorý sám prezidentku viac ako tri roky urážal všetkými možnými spôsobmi, a aj na tú diskusiu s Robertom Ficom mal viac ako tri roky času, tak máte pravdu. Ale ako sme spomínali, Igor Matovič bojuje výlučne odvážne boje.
Mimochodom, stále čakáme na dôkazy o korupcii Richarda Sulíka, ktorými Igor Matovič údajne disponuje, len si ich už od februára potrebuje skompletizovať.
Kto je tu tá hrozba?
Ako napísala Zuzana Kepplová, skutočná dilema je pritom pomerne jasne čitateľná: čaká nás zápas o charakter štátu, takže si treba ujasniť, čo je existenčná hrozba a čo hrozba fantómová.
Ak si na jednu stranu váh položíte Roberta Fica s príveskami a na druhú stranu dajme tomu kondómy a knižky, čo je väčšia hrozba? Odpoveď na túto dilemu je taká jasná, že vlastne ani žiadnou dilemou nie je. A už vôbec nie, ak vám o kondómoch rozpráva Matovič a o knižkách Kollár s Krajniakom.
Robert Fico je hrozbou reálnou a akútnou, v horizonte týždňa. Kondómy a knižky, teda ak vôbec, sú hrozbou teoretickou a vzdialenou: tých krokov k jej naplneniu chýba asi osemstopäťdesiat a aj časovo je to zhruba, ako že keď na Sahare naprší a uschne.
Nie je to jednoducho to isté ani z družice obiehajúcej okolo slnečnej sústavy a politik naozaj nemusí byť úplný Konrad Adenauer, aby to pochopil, lenže márna sláva: republika je na šrot, ale Danko hovorí o haluškách, fašisti o tabletoch, Kollár o knižkách, Matovič o kondómoch, Pellegrini o migrantoch a Fico o prezidentke.
Sú to samé hlúposti a zbytočnosti; ešteže po voľbách sa ako šibnutím prútika zmenia: zrazu budú riešiť nemocnice a diaľnice a deficit štátneho rozpočtu, ale tak, aby všetkým bolo lepšie a všetci mali viac a nikoho to nebolelo. Ešteže to po voľbách bude inak, však?
No nie, nebude. Iste, tesne pred voľbami je prajné obdobie na tie najväčšie nezmysly a po voľbách sa to vždy učeše, ale jedna základná vec sa nezmení: nezmení sa úroveň. Sexuálny predátor tu rozpráva, že deti ohrozuje nejaká knižka; no skús ešte nejaký lepší vtip, chlapec môj.
Nezmení sa to: títo paviáni a bitkári, tieto emočné prísavky a postavičky, čo by inak vysedávali o tretej ráno v nonstopkách a niekoho sa tam snažili vyfakturovať, sa zrazu nezmenia na kompetentných politikov, ktorí by Slovensko niekam posunuli. Nemajú ako: toto nie je rozprávka, v ktorej hlavný hrdina večer zaspáva ako Andrej Danko a ráno sa zobudí ako Charles de Gaulle.
A potom uplynie jedno celé volebné obdobie, bude rok 2027 a voliči sa budú veľmi – ale naozaj veľmi – čudovať, prečo ich stále trápi to, čo ich trápilo pred štyrmi rokmi.
Prečo sa nič nevyriešilo a nič sa nikam nepohlo, prečo nie je lepšie, ale horšie a navyše ešte aj horšia nálada? No presne preto.
To nie sú ľudia, ktorí by Slovensko dokázali alebo aspoň chceli zlepšiť. Nie sú záchrancami – naopak, to oni sú hrozbou.
