Výhrou bude možnosť slobodne voliť aj nabudúce

Náš systém láka monštrá s falošnými diplomami na úkor odbornosti a zodpovednosti.

Autorka je dídžejka a hudobná producentka

Nech voľby dopadnú akokoľvek, veľa radosti mať nebudeme. Najlepší výsledok volieb bude nejaký stagnačný pat, v ktorom sa buď podarí obnoviť dôveru v demokraciu, alebo zamierime k totalitným istotám.

Ak aj vyhrá demokratická strana, bude to Pyrrhovo víťazstvo so šialenou opozíciou, a to tiež len za predpokladu, že sa im podarí zostaviť vládu s mravcami, ktorí budú považovať prekročenie piatich percent za dôvod na vydieranie víťaza.

Tridsať rokov po osamostatnení sme na podobnej križovatke ako v roku 1998, keď sme sa zbavili mečiarizmu, aj to len dovtedy, kým ho Fico nevytiahol z politického záhrobia. Stal sa Muftym 2.0 aj s vlastným Remiášom na konci poslednej vlády.

Kým sa spoločnosť háda o medveďoch, počíta džendžery či sa zaoberá hocakou inou dymovou clonou, nikto nespochybňuje systém, ktorý nás k tomu celému doviedol.

Reformy sú nutné, jeden volebný obvod vedie ľudí v regiónoch k pocitu, že sa na nich nehľadí dostatočne, necítia sa reprezentovaní.

Predsedovia strán majú priveľa moci a možnosti riadiť strany ako eseročky, kde ich poslanci a členovia strany nie sú kolegovia a zdravá konkurencia, ale pešiaci. V stranách neexistuje riadna súťaž, ktorá by generovala talentovaných a schopných lídrov. Strany si obyčajne založia jednotlivci, na ktorých budúcnosť strany stojí a padá.

Predsedovia sa nevolia z poľa silných kandidátov, kde oponenti kritikou a ponukou riešení a vízií stranu zlepšujú, demokratizujú a pripravujú do súbojov s ostatnými stranami. Bežná je kmeňová mentalita, my a oni. Ozvať sa, keď „my“ robíme zle, sa považuje za gól do vlastnej brány, nie dôležitú a nutnú sebareflexiu.

Strany nemajú potrebu mať širokú členskú základňu a členstvo, ak nejaké existuje, nemá pocit, že dokáže ovplyvniť dianie v najvyšších kruhoch.

Demokratický systém nemôže existovať bez demokratických strán a tie nie sú motivované takými byť, ak sa dá všetko určiť z Bratislavy. Aj z „krúžkovania“ sa v poslednom čase stala zábavka pre egomaniakov, ktorí milujú koniec kandidátky.

A práve popularita na úkor odbornosti, šikovnosti a dobrých úmyslov je ďalší syndróm egokracie. Systém, ktorý láka monštrá s falošnými diplomami na úkor odbornosti a zodpovednosti, je cesta do pekla. Je to cesta pre bohatých, aby boli bohatší na úkor všetkých ostatných. Cyklus, v ktorom znovuzvolenie diktuje štátne zásahy, nestabilita, pre ktorú sotvakto dovidí na špičku ďalšieho volebného obdobia.

Výsledky poznáme. Diaľnice, školstvo, stagnujúca ekonomika, odliv mozgov, emigrácia za slobodou. Výhrou v týchto voľbách bude, ak nabudúce budeme mať možnosť stále slobodne voliť a médiá budú slobodne informovať o dianí v krajine.