Tri predvolebné štiepenia: geopolitika, kultúrne vojny a korupcia

Rozdiely medzi hodnotami politikov a hodnotami voličov ich môžu stáť parlament.

Autor pracuje v Sociologickom ústave SAV

Slovenskú predvolebnú debatu ovládli tri základné štiepenia, podľa ktorých sa proti sebe vymedzujú nielen jednotlivé politické strany, ale aj ich voliči. Ide o názory na geopolitické smerovanie Slovenska, na hodnotovo-kultúrne ukotvenie spoločnosti a na korupčné stíhanie vysokopostavených nominantov predchádzajúcich vlád.

Aktuálna kampaň založená na utečeneckej kríze je na Slovensku skôr marginálnou témou, ktorá funguje iba na voličov Smeru, SNS a Republiky . Skutočne dôležitou politickou otázkou začne byť až vtedy, keď sa staneme aj cieľovou, nielen tranzitnou krajinou. V tejto chvíli sa stačí spýtať Fica, Pellegriniho, Kollára a spol., prečo chceme pred utečencami za naše peniaze ochrániť omnoho bohatšie Nemecko, ktoré sa ich prijímaniu nebráni.

Na základe série internetových výskumov Ako sa máte, Slovensko, realizovaných agentúrou MNForce, môžeme analyzovať, na akej strane stoja voliči relevantných politických strán v týchto troch relevantných štiepeniach.

Na Západ či do Ruska?

Referendum o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO má vo svojom programe iba strana Republika. SNS chce vypovedať vojenskú zmluvu s USA a Smer sa k členstvu v NATO a EÚ hlási, pričom však takmer rovnakými slovami ako SNS chce presadzovať „zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany“.

Voliči týchto strán to však vidia inak. Podľa výskumu zo septembra 2023 sú výrazne proti nášmu členstvu v NATO nielen voliči Republiky (84 percent), ale aj SNS (73 percent) a Smeru (70 percent). Voliči Hlasu sú viac za členstvo (59 percent) ako proti členstvu (41 percent) v NATO.

Medzi voličmi všetkých ostatných relevantných politických strán veľmi výrazne prevláda podpora členstva v NATO (od 75 do 97 percent). Medzi nevoličmi a nerozhodnutými prevláda nesúhlas s členstvom v NATO (55 percent) a celkovo je podľa tohto prieskumu za členstvo v NATO 55 percent respondentov a proti 45 percent.

Podobné výsledky prinášajú i odpovede na otázku, či sa má Slovensko geopoliticky orientovať na Západ (EÚ a NATO), usilovať sa o vyváženú pozíciu medzi Západom a Ruskom, alebo sa má orientovať na Rusko. Nadpolovičnú podporu geopolitickej orientácie na Západ majú voliči všetkých relevantných strán s výnimkou Smeru, Republiky a SNS, kde dvojtretinovou a väčšou väčšinou víťazí príklon k vyváženej pozícii, pričom za príklon k Rusku je od 18 percent do 23 percent voličov týchto strán. Voliči Hlasu sú v tejto otázke rozpoltení: 49 percent z nich sa chce orientovať na Západ a 47 percent sa chce usilovať o vyváženú pozíciu.

Práva sexuálnych menšín

Kultúrne vojny boli v tejto predvolebnej kampani prítomné predovšetkým strašením „gender ideológiou“ a rozdielnymi názormi na práva sexuálnych menšín.

Podľa výskumu z prelomu apríla a mája 2023 súhlas so zavedením registrovaných partnerstiev pre páry rovnakého pohlavia výrazne prevláda (viac ako 80 percent) medzi voličmi strán Progresívne Slovensko a SaS a väčšinový je aj medzi voličmi Hlasu (55 percent).

Pozoruhodné je, že aj napriek jednoznačným vyjadreniam politických lídrov strán Sme rodina a OĽaNO proti registrovaným partnerstvám sú voliči týchto strán v tejto otázke rozdelení do dvoch protichodných a približne rovnako veľkých táborov. Nesúhlas so zavedením registrovaných partnerstiev prevláda medzi voličmi strán KDH, Smer, SNS a Republika. Zaujímavosťou však je, že až tretina voličov Republiky a viac ako štvrtina voličov KDH, Smeru a SNS je za zavedenie registrovaného partnerstva.

Celkovo je medzi respondentmi podľa tohto výskumu za registrované partnerstvá 47 percent a proti 43 percent, pričom medzi nevoličmi a nerozhodnutými je pomer opačný: za 40 percent, proti 44 percent. Veľmi podobné rozloženie odpovedí aj z hľadiska voličov jednotlivých politických strán platí i pri podobnej otázke, či by mali mať gejovia, lesby a bisexuáli rovnaké práva ako heterosexuáli.

Korupčné stíhania

Respondenti v septembri 2023 v prieskume odpovedali na nasledovnú otázku: „V poslednom období polícia obvinila viacerých vysokopostavených funkcionárov polície, tajnej služby i politikov. Niektorí ľudia hovoria, že je to výsledok toho, že polícia konečne vyšetruje všetkých bez rozdielu, iní hovoria, že je to útok voči opozičným politikom a ich nominantom. Ku ktorému pohľadu sa skôr prikláňate vy?“

K tvrdeniu, že polícia vyšetruje všetkých bez rozdielu, sa prikláňa 61 percent respondentov a s tvrdením, že polícia útočí na opozíciu a jej nominantov, súhlasí 39 percent respondentov.

Najviac presvedčení o tom, že polícia útočí na opozíciu a jej nominantov, sú voliči Smeru-SD (70 percent), Republiky (67 percent) a SNS (67 percent). Voliči strany Hlas sú v tejto otázke rozdelení do dvoch približne rovnakých táborov (s tvrdením, že je to útok na opozíciu, súhlasí 51 percent a s tvrdením, že polícia vyšetruje všetkých bez rozdielu, 49 percent voličov tejto strany). Voliči všetkých ostatných relevantných strán, podobne ako nevoliči, sa výrazne väčšinovo prikláňajú k názoru, že polícia vyšetruje všetkých bez rozdielu.

Je zaujímavé, že voliči dvoch strán napriek vyjadreniam ich lídrov vo veľkej miere súhlasia s výrokom, že polícia vyšetruje všetkých rovnako, a teda nejde o nejaké sprisahanie a útok na politických protivníkov.

S týmto výrokom súhlasí 49 percent voličov Hlasu a až 80 percent voličov Sme rodina. Politici a nominanti týchto strán pritom figurujú medzi obvinenými a vrcholní predstavitelia týchto strán policajné vyšetrovanie spochybňujú.

Odlišnosti v názoroch voličov a politických strán

Najheterogénnejšie voličstvo má z hľadiska odpovedí na tieto tri predvolebné témy strana Hlas, čo zodpovedá jej predpokladanému povolebnú postaveniu „nevesty pre každého“. Naopak, veľmi hodnotovo rovnorodými blokmi sú z hľadiska týchto predvolebných tém na jednom krajnom póle voliči strán Smer, SNS a Republika a na druhom Progresívneho Slovenska a SaS.

Politici strany Sme rodina zastávajú až v dvoch otázkach (registrované partnerstvá a korupčné stíhania) odlišné stanoviská ako ich voliči. OĽaNO, ďalšia ohrozená strana, hrala v kampani kartou „gender ideológie“, pričom takmer až polovici jej voličov neprekážajú registrované partnerstvá. Takéto rozdiely medzi proklamovanými hodnotami politikov týchto strán a nameranými hodnotami jej voličov môžu po voľbách stáť tieto strany účasť v parlamente.

S tým súvisí i ďalšie zovšeobecnenie. Zdá sa, že na Slovensku máme dlhodobo konzervatívnejšie politické elity ako samotných voličov. V otázkach ako zavedenie registrovaného partnerstva, zníženie trestov za marihuanu či odluka cirkví od štátu sa verejná mienka postupne čoraz viac prikláňa k liberálnym riešeniam, ale väčšina politickej scény je stále prevažne konzervatívna. Výhrady konzervatívcov, že sú vo verejnom diskurze utláčaní, preto nekorešpondujú s realitou. Skôr opak je pravdou, v politickom priestore sú nadreprezentovaní.

Opačným prípadom je však geopolitické zaradenie Slovenska. V rozpore so zahraničnou politikou Slovenska chce dlhodobo najväčšia časť Slovákov udržiavať vyváženú pozíciu medzi Západom (EÚ, NATO) a Ruskom. Tento postoj jednoznačne prevládal aj v časoch, keď chcel Fico smerovať Slovensko do jadra Európskej únie (rok 2017). Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa síce názory na geopolitické smerovanie mierne posunuli na Západ, ale i v poslednom meraní zo septembra je o niečo málo viac prívržencov vyváženej pozície ako jednoznačnej orientácie na Západ.

Najviac môže prepadnúť prozápadných hlasov

Podľa trendov i posledných prieskumov je až päť strán, ktoré nemajú istotu volebného kvóra (SNS, OĽaNO, SaS, KDH a Sme rodina). Zdá sa, že najmenej ohrozenou je strana SNS, ktorej takmer všetky agentúry merajú rastúci trend podpory.

Ostatné štyri ohrozené strany majú jasne a výrazne prozápadných voličov a keby sa nepravdepodobnou zhodou okolností tri z nich do parlamentu nedostali, mohlo by prepadnúť až 15 percent hlasov prozápadných voličov (a ak zarátame aj prozápadný politický planktón, tak aj viac ako 20 percent).

V kombinácii s jasne nezápadnou orientáciou voličov strán Smer, Republika a SNS by to mohlo viesť k potenciálne nebezpečnej situácii ohrozenia doterajšej geopolitickej orientácie Slovenska na Západ.

A ešte poznámka na záver: nespoliehajme sa príliš v týchto voľbách na respondentov, ktorí sa v doterajších prieskumoch deklarujú ako nevoliči či nerozhodnutí. V porovnaní s voličmi je medzi nimi menej prozápadných respondentov a tiež menej respondentov, ktorí by chceli uznať práva sexuálnym menšinám.

Autor: Robert Klobucký