Ten kontrast ani nemôže byť väčší. Keď si Martin Klus pred rokom či dvoma do tabuľky zoraďoval platy v európskych inštitúciách, aby si mohol vypýtať tú najlukratívnejšiu funkciu, Katarína Kaszasová viedla Úrad pre dohľad nad výkonom auditu.
Klus potom zistil, že na prvom mieste je stolička člena Európskeho dvora audítorov, ale minister financií nemal silnú vôľu nominovať ho. Nie preto, že by na to bol očividne nekvalifikovaný – to vláde Eduarda Hegera nemohlo prekážať. Ale bol člen SaS, ktorá robila problémy.
Záujem síce prejavila Kaszasová, ale Klus o nej nepočul, takže auditu nerozumela a nemohla získať nomináciu vlády. Logicky.

Našťastie pre Klusa dostal príležitosť osvedčiť svoju lojalitu, odísť z SaS a verne držať chrbát vláde. Tá potom nezištne dospela k názoru, že ako osobitne kvalifikovaný a nespochybniteľne nezávislý kandidát by mal dostať vybraný flek, aby ako popredný slovenský influencer na sieťach spopularizoval európsky audit.
Naozaj, toto Klus hovoril pred výborom.