Autorka je právnička, pôsobí v Ústave štátu a práva SAV
V Európe sa v roku 1933 začala civilizačná apokalypsa, o akej sa jej na konci prvej svetovej vojny ani nesnívalo. Nemecko po nástupe nacistov legalizovalo útoky na ľudí, ktorí nevyhovovali etalónu „rasovej čistoty“.
Napriek práve skončenej vojne sa apokalypsa začala v porazenom štáte, ktorý vojnu začal. I tak Nemcov považovali za veľmi kultúrny a vzdelaný národ.
Svet to spočiatku nechcel brať na vedomie, lebo to, čo sa v Nemecku dialo, sa zdalo príliš absurdné. Neuveriteľne drastické zásahy do života občanov boli legalizované novým poňatím práva totálne likvidujúcim rovnosť pred zákonom.
Nemeckí nacisti ukázali, čo sa dá v krátkom čase so štátom urobiť. Rýchlo legalizovali majetok zabavený na základe príslušnosti k židovskej rase.
Prekvapenej Európe a Severnej Amerike, ale i celému svetu nemeckí nacisti ukázali, čo všetko je možné. No neboli to iba židia, ktorých prenasledovali. Bola to i politická opozícia a všetci, ktorí s nacistami nesúhlasili.
V Dachau skončili aj synovia Františka d'Este
Spôsob, akým prenasledovali židov, bol drastický aj fyzicky. Susedné štáty zažívali prílev dobitých, skrvavených nemeckých židov s deťmi v náručí alebo hádžucich ich cez hraničné rampy.
Nacisti začali sústreďovať tých, ktorí s nimi nesúhlasili, do koncentračných táborov. Prvým bol tábor Dachau. Kniha Stanislava Zámečníka To bylo Dachau obsahuje menný register väzňov v rokoch 1938 a 1939. Sú medzi nimi aj dvaja synovia rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda, zavraždeného v Sarajeve.
Správy o stíhaní „nevhodných ľudí“ boli také šokujúce, až sa zdali byť nereálne. Mnohých však, žiaľ, inšpirovali. Pri rozbíjaní Československa v roku 1938 priťahovali práve protižidovské heslá o zaberaní ich majetku a vysídľovaní.
Nádejný slovenský politik Ferdinand Ďurčanský si na rozbití Československa a protižidovskom hnutí začal budovať politickú kariéru. Už od októbra 1938, od vyhlásenia slovenskej autonómie, pripravoval právne normy na vyvlastnenie a vysťahovanie židov. Návrhy poslal nielen na vytvárané „slovenské ministerstvá“, ale aj na československé.
Slovenská protižidovská cesta
Po rozbití zvyšku Československa v marci 1939 išli ľudáci tvrdo proti židom. Mnohí ľudia už vedeli, že židov deportujú na miesta, kde ich čaká smrť. Dokazuje to i správa nemeckého poradcu pre „riešenie židovskej otázky na Slovensku“ Dietera Wislicenyho z 12. júla 1941 z návštevy hornosliezskych židovských táborov v Sosnowci.
