Vrece s agendou verejných financií, ktoré sa akoby bleskom z neba roztrhlo, je najpotešiteľnejší moment kampane.
Niežeby sa dalo dúfať, že politici v kampani vypočujú trebárs varovanie exministra Mikloša, akože „niet väčšieho rozporu než medzi sľubmi v kampani a tým, čo treba po voľbách robiť“. Ale predsa, prietrž varovných volaní má takú kadenciu a naliehavosť i konkrétnosť – napríklad, aké je percento pravdepodobnosti bankrotu (insolvencie) v tom-ktorom roku –, že šesť dní pred urnami vidíme silný tlak na poseptembrovú vládu.
Ak sa moci ujme tá akože lepšia, demokratická koalícia, tak na polpercentný rozvrh šetrenia (podľa výdavkových limitov) je azda aj malá šanca. Aj keď klišé lepšie neskoro ako nikdy nestráca platnosť ani v septembri 2023, potešenie sa končí v bode, že na prognózu sa používajú iba dva modely.
