Každý si môže nájsť, koho môže voliť

Autor je environmentalista

Predtým, ako sa rozhodnem, koho voliť, je dobré si uvážiť, koho nevoliť. Inými slovami, použiť vylučovaciu metódu.

Tak teda:

Nebudem voliť tých, ktorí mali dlhé roky v rukách moc a doviedli Slovensko tam, kde sa dnes nachádza.

Nebudem voliť tých, ktorí vzývajú totalitné režimy a praktiky.

Nebudem voliť tých, ktorí v medzinárodných vzťahoch stoja na strane agresorov.

Nebudem voliť strany, ktoré majú na kandidátke bitkárov a kriminálnikov.

Nebudem voliť tých, ktorí nazývajú svojich bezúhonných spoluobčanov pliagou.

Nebudem voliť tých, ktorí tolerujú či dokonca propagujú násilie v akejkoľvek podobe.

Nebudem voliť plagiátorov.

Nebudem voliť sociopatov.

Nebudem voliť tých, ktorí dehumanizujú ľudí utekajúcich pred vojnou či inou formou ohrozenia života a zdravia.

Nebudem voliť tzv. klímaskeptikov, spochybňujúcich vážnosť klimatickej krízy a podiel človeka na nej.

Nebudem voliť tých, ktorí fanaticky presadzujú dlhodobo neudržateľné spôsoby „riešenia“ problémov.

Nebudem voliť tých, ktorí nemajú predstavu, čo s naším zdravotníctvom.

Nebudem voliť tých, ktorí chcú zakonzervovať stav nášho školstva a následne vyhnať zo Slovenska ďalšie desaťtisíce najschopnejších študentov.

Nebudem voliť tých, ktorým nič nehovorí kultúra vrátane ohrozeného kultúrneho dedičstva.

Nebudem voliť tých, ktorí v prírode vidia iba zdroj svojich ziskov.

Nebudem voliť tých, ktorí by najradšej vystrieľali všetky vzácne chránené živočíchy, a tých, pre ktorých je zviera iba vec.

Nebudem voliť tých, ktorí vidia svet iba cez prizmu peňazí a čísiel.

Nebudem voliť tých, ktorí štvú proti občianskej spoločnosti.

Nebudem voliť nepriateľov mimovládnych organizácií a dobrovoľníkov, ktorí vo voľnom čase a často bez nároku na odmenu pomáhajú tam, kde treba.

Nebudem voliť programových populistov.

Nebudem voliť tých, ktorí nemajú víziu budúcnosti zodpovedajúcu 21. storočiu.

Nebudem voliť strany, ktoré majú preferencie blízke nule (ani keby mi boli sympatické).

Ak zaujmem uvedený postoj, zostane mi jedna či dve voliteľné strany. Nie je to veľa, ale je to dosť na to, aby som mal koho voliť a prípadne si ešte aj vybrať podľa aktuálnej situácie tesne pred voľbami. A to aj s vedomím, že mojej ideálnej predstave nezodpovedá ani tá strana, ktorú napokon budem voliť.

Apropo: čo už je v tomto svete ideálne? Tak prečo by ideálna mala byť práve nejaká politická strana? Ale nebyť ideálny a byť škodná je obrovský rozdiel.

Nenájsť svoju ideálnu stranu, a preto zostať 30. septembra doma, znamená jediné: odovzdať veľkú časť svojho hlasu tým, ktorých tam vidieť nechcem.