Juraj Šujan je hlavným architektom hlavného mesta SR Bratislavy
Ján Mazúr je riaditeľom Metropolitného inštitútu Bratislavy
Dnes je politicky atraktívne rôznymi spôsobmi znevažovať mestskú populáciu, hoci je na nej do veľkej miery postavená slovenská ekonomika. Inak to nebude ani v budúcnosti – našu ekonomickú budúcnosť nájdeme vo výskume a inováciách, v rozvoji čistého priemyslu s vysokou pridanou hodnotou či v kvalitných službách, čomu sa obzvlášť darí v mestách.
Ak si možno niečo z pozície mestského voliča priať, je to, aby politické strany a hnutia brali vážne špecifické problémy a potreby obyvateľstva miest.
Rozvoj metropolitných miest sa nekončí na ich administratívnych hraniciach
Mestský rozvoj a mestská agenda sa s postupujúcou urbanizáciou stali globálnymi trendmi, no v agende doterajších vlád dodnes nedostali primeraný priestor. Svedčí o tom aj roztrieštenosť tejto agendy.
Nominálne ju má v gescii ministerstvo dopravy, územnosprávne členenie gestoruje ministerstvo vnútra a územnoplánovaciu a stavebnú legislatívu nosnú pre rozvoj miest dostal vlani novozriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.
Viacero nedávnych legislatívnych návrhov či iniciatív však preukázalo, že tieto orgány navzájom nekomunikujú, a tak sa záujmy a špecifiká miest nezohľadňujú v normotvorbe.
Možno spomenúť návrhy novej stavebnej a územnoplánovacej legislatívy, prípravu jej vykonávacích vyhlášok či návrh nových technických noriem pre oblasť dopravy, ktoré by boli v urbanizovanom prostredí Bratislavy či Košíc bez úprav vysoko problematické či priam nevykonateľné.
Princíp „jedno pravidlo pre všetkých“ pre mestá a obce nefunguje, pretože ignoruje základnú priestorovú a funkčnú logiku. Jednotlivé skupiny miest potrebujú osobitné prístupy pre územné plánovanie, urbanizmus, dopravné plánovanie, strategické plánovanie územia, ako aj pre finančné plánovanie a daňovú politiku.
Metropolitné mestá potrebujú mať dosah na svoje zázemie
Pre metropolitné mestá je typické metropolitné zázemie, množstvo bývajúcich v prstenci okolo mesta.
Kvalitné metropolitné územie sa dá dosiahnuť silným metropolitným mestom pri strategickom a územnom plánovaní, ak bude mať kompetencie nielen na samotnom administratívnom území mesta, ale v celom metropolitnom území.
To umožní mestu riešiť problémy vznikajúce v dôsledku zástavby v zázemí. Pomohlo by mať kompetenciu zásadne sa vyjadrovať aj k územným plánom obcí a miest zo zázemia.
Motiváciou pre samosprávy získať nové povinnosti by bola možnosť získať prístup k novým prostriedkom pre spoločné plánovanie či infraštruktúrne projekty.
Mestá často nemajú primerané legislatívne regulačné nástroje proti negatívnym javom na svojom území, ani od štátu. Donedávna štát de facto kontroloval dopravnú politiku miest na ich území cez záväzné stanoviská krajského dopravného inšpektorátu; hoci sa táto právomoc právne oslabila, jej vplyv stále pretrváva.
Pozitívny trend vidieť pri tzv. územno-technických predpisoch pre Bratislavu a Košice z minulého roka, keďže výstavba vo väčších mestách prináša špecifiká, ktoré najlepšie poznajú samotné mestá. Podobné splnomocnenie je potrebné pri technických normách najmä pre ulice a cesty, aby si ich mestá mohli prispôsobiť pre 21. storočie a rôznorodé spôsoby udržateľnej mobility.
Bratislava ako ekonomický motor Slovenska je rovnako ako ostatné obce odkázaná na dobrú vôľu štátnych orgánov aj v takých banálnych otázkach, ako je prístup k základným dátam štátu pre územné či strategické plánovanie. To sa azda aspoň trochu zmení od septembra 2023 vplyvom legislatívnej iniciatívy hlavného mesta, no mnohé kľúčové databázy a štatistiky štátu zostávajú stále ťažko dostupné.
Z čoho financovať v rozvojových lokalitách verejnú infraštruktúru?
Dlhodobým dôvodom „sporu” medzi vládou a samosprávami sú financie. Znížením daňového zaťaženia rodičov formou zvýšeného daňového bonusu značne klesol samosprávam dominantný zdroj príjmov, a to bez riadnej verejnej diskusie a konzultácie so záujmovými združeniami samospráv.
Tento dramatický pokles ovplyvňuje kapacitu samospráv, rôzne čiastkové a vyrokované ústupky zo strany vlády zas vedú k závislosti a nepodporujú decentralizáciu.
V Bratislave a iných metropolitných mestách množstvo populácie bez trvalého bydliska denne intenzívne využíva služby mesta. Dnešný redistribučný mechanizmus dane z príjmov fyzických osôb to nezohľadňuje dostatočne – reálne náklady ekonomicky výkonnejších miest sú výrazne vyššie.
