Vždy je milé, keď vás oponentské myšlienky nevedú k zlosti a výsmechu, ale k premýšľaniu. Napríklad ako keď Jana Shemesh v nedávnom texte v Denníku N kategoricky odmietla vnášať do politickej diskusie termíny zo žánru klinickej psychiatrie vo všeobecnosti.
Na začiatku si treba ujasniť, že nesúhlas s jej postojom neznamená voľnú ruku na rozsah a podobu. Ide o to, že niekedy má duševná porucha takú hĺbku a také patologické následky, že ich pri všetkej zdvorilosti a citlivosti nemožno obísť.
Dôvody sa dajú zhrnúť do reakcie na dva ťažiskové argumenty. Pri tom prvom si kolegyňa berie na pomoc istého politika, ktorého nebudeme menovať (ale keď čitateľ si meno domyslí, áno, myslí jeho) a vraví, „akoby nestačilo, že je klamár a podrazák“. Nuž, niekedy nestačí.
