Kde sa mali mladí ľudia naučiť voliť?

Autor je edukačný konzultant

Na začiatku milénia mi v Domino fóre vyšiel krátky komentár s podobným názvom. Žiaľ, za dve dekády sa situácia zlepšila iba čiastočne a dnešnej situácii sa preto niet čo čudovať.

Vtedy sme hlavne riešili, aby na každej strednej škole vôbec existovala študentská rada, a tak mladí mohli získavať vlastné skúsenosti s malou politikou na najlokálnejšiej úrovni zapájaním sa do školských vecí.

Študentský hlas nepočuť

Dnes už sú, hoci nie úplne šťastne, študentské rady definované aj v zákone, a tak v nejakej forme existujú v každej škole. V skutočnosti sú však čisto závislí od svojvôle riaditeľa školy, čo sa týka ich fungovania, ako aj vypočutia ich starostí.

Vtedy sme riešili aj prístup politikov k stredoškolským študentským zástupcom na obecnej, regionálnej a republikovej úrovni. Dnes sú už mestské či župné parlamenty mladých síce azda všade, ale sú to zväčša nanovo vyberaní ľudia, ktorí de iure aj de facto nikoho priamo nezastupujú a nikto ich nevolil.

A tak sa hlas zvolených študentských zástupcov niekedy nedostáva ani za bránu ich školy. Na národnej úrovni síce v poslednom volebnom období vznikol poradný študentský výbor, ktorý radí ministrovi, ale bol tiež vyberaný úradníkmi a nevolený študentmi. A tak zvolený študentský hlas opäť zostal na lokálnej strednej škole.

Vtedy sme riešili aj školenia a sieťovanie predsedov stredoškolských študentských rád. Aby sa títo mladí ľudia na vlastnej koži naučili viesť tímy, riadiť projekty, vychovávať si svojich nástupcov a nebáť sa vyjadriť svoj názor pred vedením školy.

Pritom my sami sme vtedy boli stredoškolákmi alebo tesne po maturite. Až úsmevne znejú spomienky, ako niektorí lokálni úradníci aktívne bránili mladým ľuďom aktivizovať sa. Dnes sú ministerskými, respektíve župnými inštitúciami školení koordinátori študentských rád aj ako medzistupeň k riaditeľovi školy. Potiaľto to znie fajn. Títo koordinátori sú však z radov pedagogického zboru.

Viac slobody a zodpovednosti

Na strednej škole mladý človek prežíva čas, keď sa stáva dospelým. Mala by predstavovať bezpečný priestor, kde by mal nanečisto nabrať pozitívne skúsenosti a návyky do života – aj smerom k jeho prístupu k veciam verejným a účasti na celoštátnych voľbách.

Dnes mladí ľudia maturujú už ako dospelí a nezriedka majú už aj 19 či 20 rokov. V skutočnom svete môžu voliť a verejnosť máva pred voľbami od nich vysoké očakávania.

V ich školskom svete je to však inak: visia na šnúrke svojvôle riaditeľa školy. Ich nápady a názory sú často nevypočuté priamo v škole, pričom ani na regionálnej či národnej úrovni to nie je lepšie. Onedlho síce budú môcť kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky, ale ich aktivity na škole vedie pomyselná pestúnka.

Kde sa mali mladí ľudia naučiť voliť?

Našťastie je veľa stredných škôl s dobrými riaditeľmi a koordinátormi, ktorí svojim študentom načúvajú a nechávajú im priestor. Takisto v posledných rokoch sa opäť vzmáha stredoškolský študentský aktivizmus a celoštátna strešná organizácia Aliancia stredoškolákov sa nedávno stala členom Európskej únie pre stredoškolské študentské rady OBESSU.

Budúcnosť teda vôbec nie je až taká čierna. Študenti sa budú môcť opätovne inšpirovať aj príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. Dospelí však musia začať brať mladých ľudí ako svojprávnych partnerov, viac im načúvať aj mimo volieb a na stredných školách im dávať viac slobody a zodpovednosti.

Nech sa v bezpečnom prostredí učia aj na vlastných chybách a vyrastú z nich uvedomelí a aktívni občania Slovenskej republiky. A o ďalšie dve dekády azda už nebude mať zmysel písať komentár na rovnakú tému.

Malý logický test na záver: na stredných školách existuje rada školy, rada rodičov či pedagogická rada. Ako sa oficiálne volá teleso študentov? Uhádnete?

Aktuálne je to školský parlament, pričom nedávno to bola ešte žiacka školská rada. Prečo si veci zbytočne nekomplikovať aj pri názvosloví študentských rád?

Autor: Rastislav Mikuláš