Téma vojny na Ukrajine zostala tam, kde bola aj pred kampaňou. Frontové línie medzi názorovými tábormi zamrzli a argumenty sa ustálili na heslách. Toto sa zmení až po voľbách, keď sa budeme môcť vrátiť k debatám, ktoré sme nechali na polceste.
Prieskumy prinášajúce zistenia, kto komu drukuje a kto nechce pomáhať prepadnutému susedovi, nenahrádzajú poctivú diskusiu. Tá je oveľa náročnejšia a prácnejšia.
Zahŕňa totiž potrebu prehodnotiť naše - aj tradičné, zdedené - postoje k Rusku a zahrnúť do rovnice aj samotnú Ukrajinu, čo u nás nebolo zvykom. Paradoxné, keďže s ňou susedíme, ale je to tak a má to svoje príčiny.
Súčasťou je aj priznanie, že náš vzťah k Rusku (a k Ukrajine) nie je len dôsledkom kremeľskej propagandy a nedá sa vyriešiť vykrikovaním o vlastizradcoch.
