Voľby: Aký bol najvýraznejší moment kampane?

Všetko sa bude rozhodovať do poslednej sekundy. Volebná kampaň sa skončila, o polnoci zo stredy na štvrtok sa začne 48-hodinové moratórium a potom pristúpime k volebným urnám.

Ani posledné relevantné prieskumy od štyroch agentúr nedali jasnejšie odpovede na kľúčové otázky – kto je favoritom volieb a kto má parlamentnú istotu. Niektoré trendy sú však zrejmé a potvrdili ich aj posledné merania.

Zároveň nám vyvrcholila asi najdlhšia predvolebná kampaň v histórií. Oslovil som komentátorov aj niektorých reportérov denníka SME, aby mi ju pomohli zhodnotiť. Každý našiel svoj zlomový moment, fail kampane, ale hľadali sme spoločne aj zrnká nádeje.

A napokon malý návod pre všetkých, ktorí sa ešte stále nerozhodli, či pôjdu voliť. Ak niekoho takého poznáte, určite mu tento Kontext pošlite.

Ďakujem vám, že ste boli so mnou od počiatku februára a čítali ste Kontext Jakuba Fila. Newsletter pokračuje, minimálne do vymenovania novej vlády. Ak sa vám páči, budem veľmi rád, ak ho odporučíte svojim známym alebo sa oň podelíte na sociálnych sieťach.

A ak ho stále neodoberáte na mail, môžete sa prihlásiť TU.

Čo nám povedali posledné prieskumy

V priebehu utorka a stredy vyšli prieskumy štyroch výskumných agentúr – NMS Market Research pre denník SME, Focus pre TV Markíza, Ipsos pre Denník N a AKO pre TV Joj 24. Čísla sa líšia, pretože jednotlivé prieskumy mali rozdielne dni zberu a majú aj rozdielnu metodológiu.

Ak si chcete prečítať hlbšiu analýzu niektorých otázok, ktoré z rozdielnych výsledkov vyplynuli, venoval sa im kolega Michal Katuška.

Sústreďme sa však na niekoľko trendov, ktoré je možné dlhodobejšie v prieskumoch sledovať:

Progresívne Slovensko vo všetkých prieskumoch dlhodobo rastie. V dvoch prieskumoch (NMS a AKO) tesne prvý raz predbehlo o niekoľko desatín Smer Roberta Fica. Je možné, že Progresívne Slovensko bude aj víťazom volieb s viac ako 20 percentami hlasov.
Smer stagnuje, alebo mierne klesá. Drží sa však okolo hranice 18 - 20 percent. Je však možné, že prieskumy jeho výsledok mierne podhodnocujú, pretože časť jeho voličov môže odmietať v prieskumoch odpovedať.
Otázny je Hlas. V agentúrach NMS a Ipsos, ktoré používajú volebný model – teda okrem preferovanej strany zisťujú u voličov aj pevnosť rozhodnutia, získava Hlas menší výsledok ako v agentúrach Focus a AKO. Dôvodom môže byť, že časť voličov stále nie je pevne rozhodnutá Hlas voliť a budú sa rozhodovať na poslednú chvíľu.
Koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ sa vo všetkých prieskumoch zastabilizovala nad jej hranicou zvoliteľnosti siedmich percent a dokonca sa šplhá k dvojcifernému výsledku. Matovičovi opäť pomohla ukričaná a agresívna kampaň, podporená netransparentným financovaním.
KDH, SNS a Republika sa v posledných mesiacoch stabilne držia vo väčšine prieskumov na svojich hraniciach okolo šiestich percent. Najvýraznejšie z nich osciluje Republika, ale ani tá nikde neklesá pod päť percent.
SaS má komplikovanú situáciu. V posledných prieskumoch sa dostala všade nad päť percent, ale posledné dni Richard Sulík čelí intenzívnemu útoku zo strany Igora Matoviča. A výsledok SaSky sa dnes nedá nijako predpokladať.
Sme rodina sa priblížila k hranici zvoliteľnosti, v prieskume Focusu dokonca klesla k štyrom percentám. Jej trend je dlhodobo klesajúci a je vysoko pravdepodobné, že sa strana Borisa Kollára napokon do parlamentu nedostane.
Demokrati ani raz neprekročili päť percent. V prieskumoch troch agentúr sa dostali nad štyri percentá, ale ich situácia je stále nejasná. Na to, aby sa dostali do parlamentu, by potrebovali výraznú mobilizáciu v posledných dňoch.
Všetky prieskumy však ukazujú veľmi komplikované skladanie vlády. Ak aj je možné vytvoriť väčšinu, či už na strane Progresívneho Slovenska, alebo Smeru, zväčša ide o veľmi tesné väčšiny, zložené z viacerých strán. Ak takto skutočne dopadnú voľby, skladanie bude veľmi náročné.

Stále však platí, že veľká časť voličov sa bude rozhodovať až na poslednú chvíľu a stále môžu nastať medzi stranami určité pohyby.

V sobotu po 22:00 sa dozvieme prvé odhady a výsledky exitpollov, v priebehu noci budú nabiehať priebežné výsledky a v nedeľu ráno aj konečné výsledky volieb.

Ako si vybrať

Ak stále nie ste rozhodnutí alebo niekoho takého poznáte, môžete vyskúšať buď volebnú kalkulačku, alebo ísť podľa tohto návodu, ktorý som spísal v jednom zo starších textov, ale myslím, že je čas si ho pripomenúť.

Vylúčte všetky strany, ktoré z rôznych dôvodov nemôžete absolútne za žiadnych okolností voliť.
Vyberte tri najdôležitejšie veci, ktoré od politikov očakávate, alebo hodnoty, ktoré budú obhajovať.
Za každú hodnotu, ktorú zastáva niektorá zo zvyšných strán, jej dajte bod (a prípadne zvážte, či má strana šancu dostať sa do parlamentu).
Má nejaká strana tri body? Choďte ju voliť. Ak nemá, pokračujte na bod 5.
Má nejaká strana dva body? Choďte ju voliť. Ak nemá, pokračujte na bod 6.
Má nejaká aspoň jeden bod? Choďte ju voliť.
Existuje viac strán s rovnakým počtom bodov? Pridajte hodnotu alebo si vyberte podľa sympatií.

Vždy, keď dáte hlas niektorej zo strán, ktorú ste nevylúčili, oslabíte tých, ktorých absolútne voliť nechcete. A naopak. Podporíte tým skupinu strán, ktoré vám aspoň v niečom vyhovujú.

Aká bola kampaň?

Oslovil som viacerých svojich kolegov, ktorí sledujú politiku a poznáte ich aj zo SME, aby mi pomohli zhodnotiť uplynulé mesiace. A aby tiež vliali trochu nádeje do ďalších dní. Tu sú ich odpovede.

Aký bol najvýraznejší moment kampane?

Šéfredaktorka SME Beata Balogová: Pre mňa kampaň trvala príliš dlho. Mám pocit, že už od druhého dňa posledných volieb, a tak by sa mi ťažko vyberal najvýraznejší moment. Ale najsmutnejším veľavravným momentom bola bitkárska scéna Igora Matoviča s Robertom Kaliňákom. Na ňu sa budú ešte dlho odvolávať ľudia ako na absolútne dno.

Publicista a komentátor Samo Marec: Bitka medzi Igorom Matovičom a Robertom Kaliňákom, ktorá, bohužiaľ, pravdepodobne zabezpečila Igorovi Matovičovi miesto v parlamente. Bohužiaľ preto, že ak mu ho zabezpečila, tak na to stačí zúfalo málo. Bol to vykalkulovaný a dokonale zrealizovaný plán. Opäť bohužiaľ. Do rovnakej kategórie patrí aj spot so Zlaticou Kušnírovou. Je silný a pôsobivý - a desivým spôsobom za hranicami vkusu.

Komentátorka Zuzana Kepplová: To, čo sa podobalo vrcholom v kampani, bolo len potvrdenie identity bývalých strán koalície: Po Kollára si prišlo podsvetie. Matovič prezradil na Sulíka, že zastáva záujmy veľkokapitálu a podnikateľov. A sám ukázal, že v záujme svojej politickej svätej misie svojvoľne porušuje všetky pravidlá. Andrej Kiska sa už tradične prihlásil s myšlienkou pokaziť to PS. Už len podčiarknuť a zúčtovať.

Komentátorka Nataša Holinová: Objektívne nenápadným, ale pre mňa najvýraznejším momentom bolo avízo Smeru, že podá obžalobu na prezidentku. Je to neúmyselný signál o nižšom sebavedomí smerákov, než prezentujú vedome, aj o bezradnosti nápadov. To má byť ponuka pre lepšiu krajinu?

Šéfredaktor denníka Právo a dopisovateľ SME Petr Šabata: Z Prahy vyzerá kampaň inak ako z bezprostrednej blízkosti. A to s ohľadom na dôležitosť volieb vlastne celkom pokojne až nudne. Hoci obsah niektorých téz (zastavenie dodávok zbraní Ukrajine, zrušenie sankcií voči Rusku...) jedného z favoritov sú znepokojujúce.

Vedúci domácej redakcie SME Matúš Burčík: Policajné akcie Ezechiel 7, Rozuzlenie a Vírus. Ide o podozrenia z manipulácií vyšetrovania káuz v prospech ľudí blízkych Smeru a tiež tunelovania vojenského spravodajstva za jeho éry. Aj keď nemožno hovoriť o priamej súvislosti s kampaňou, spomalilo to zrejme rast Smeru a umožnilo PS pomýšľať na víťazstvo. Inak totiž PS v kampani ničím výraznejšie nezaujalo.

Vedúca zahraničnej redakcie SME Michaela Terenzáni: Na to, že tieto voľby môžu zásadne zmeniť našu každodennú realitu, bola kampaň prekvapivo nevýrazná. Výpovedným momentom pre mňa boli debaty, v ktorých vedľa seba stáli výlučne viac či menej opozeraní bieli muži v strednom veku.

Politická reportérka SME Daniela Hajčáková: Bohužiaľ, vulgarizácia a bitky politikov, ktoré ale na sociálnych sieťach lámali rekordy v sledovanosti. Zrejme aj vďaka potýčke s bývalým ministrom vnútra zo Smeru Robertom Kaliňákom dokázal na seba Igor Matovič opäť strhnúť pozornosť a tesne pred voľbami mu zase rastú preferencie.

Politický reportér SME Michal Katuška: Aj na Slovensku sa stále dá ašpirovať na víťazstvo slušnou neútočnou kampaňou, akú malo PS. Neúčasť Roberta Fica v kritickej fáze kampane v diskusiách najsledovanejšej televízie. A reinkarnácia Igora Matoviča, keď opäť dokázal strhnúť pozornosť a OĽaNO vytiahnuť na hladinu podpory, z ktorej je reálne, že sa opäť dostanú do parlamentu.

Komentátor denníka SME Peter Tkačenko: Bohužiaľ, Matovičova bitka.

Aký bol najväčší fail kampane?

Beata Balogová: Peter Pellegrini a jeho nič nehovoriace bilbordy. Ale tiež Majerského „prerieknutie“ o pliage, čo nakoniec ani nebolo prerieknutie.

Samo Marec: Obvinenie Richarda Sulíka od Igora Matoviča. Nie preto, že by Sulík nebol v kontakte s Haščákom, ale preto, že hoci Matovič deklaruje, že jeho najväčším súperom je Robert Fico, tesne pred voľbami neomylne zaútočil na Richarda Sulíka. Ak to Igor Matovič myslí vážne, Sulík by pritom mal byť jedným z jeho najbližších partnerov. Lenže Igor Matovič nemá partnerov. Má len osobných nepriateľov.

Zuzana Kepplová: Smer sa hlási do služby s tým, že bude stavať základnú infraštruktúru. A teraz už naozaj!

Nataša Holinová: Keď sa najviditeľnejšie tváre politiky začali fyzicky otĺkať na verejnosti, pričom jedna časť to neodsúdila a druhá, ktorá to zrežírovala, z toho vytĺkla čísla.

Petr Šabata: Všetko násilie – slovné i fyzické, predovšetkým potýčka Matovič – Kaliňák – Glück, ktorú zaregistrovali azda všetci voliči. Všetci teda videli, že fyzické násilie v politike je možné. To je veľmi nebezpečné.

Matúš Burčík: Najväčším failom bola otvorená propagácia Hlasu v médiách Penty a antikampaň voči jeho oponentom. Najviac sa to ukázalo, keď deň pred koncom moratória vyšla Pluska s nepravdivou správou o kaštieli, ktorý si údajne kúpil Igor Matovič.

Michaela Terenzani: Napriek tomu, že polícia stále vyšetruje vážne podozrenia spojené s vládami Smeru (vrátane nových prípadov), ľudia sa rozprávali najprv o migrantoch, lebo to chcel Robert Fico, a teraz o Sulíkových správach, lebo to chcel Igor Matovič.

Druhý fail je postoj mnohých politikov k médiám, keď si myslia, že je v poriadku, aby oni diktovali podmienky, za ktorých sa postavia pred diváctvo - voličstvo a budú odpovedať na legitímne otázky. Ukazujú tak, že nerozumejú alebo nechcú rozumieť, aká je úloha novinárov a aj ich vlastná. Zo skúsenosti vieme, že to, ako sa politik správa k médiám, naznačuje veľa o jeho budúcom štýle vládnutia.

Daniela Hajčáková: Že sa deje pravý opak sľubov politikov, ktorí chceli spájať stredopravé sily v záujme toho, aby neprepadali hlasy voličov.

Michal Katuška: Neschopnosť politikov okolo Mikuláša Dzurindu, Miroslava Kollára, Eduarda Hegera, Zsolta Simona a ďalších vytvoriť spoločnú alternatívu pre voličov pravého stredu.

Peter Tkačenko: „Ideme vyhrať voľby“ zo strany SaS a dovolávanie sa záchrany zo strany Mikuláša Dzurindu.

Aké je zrnko nádeje pred sobotnými voľbami?

Beata Balogová: Ešte stále existuje pár politikov, ktorí dokážu odolať bezbrehému populizmu.

Samo Marec: To, či to dopadne zle, do veľkej miery závisí od toho, čo považujeme za „zle“. Táto definícia sa podľa mňa počas posledných mesiacov zmenila. Osobne si myslím, že to „zle“ nedopadne, ale môžem sa mýliť. A s tým súvisí druhá časť. Obdobie pred voľbami nemalo konca, veď vláda tak, ako si ju predstavujeme, prestala existovať niekedy v septembri minulého roka. Ak nie v júni. Za ten čas som si prešiel všetkými fázami a momentálne sa nachádzam v budhistickom rozpoložení, keď už nedokážem do volieb emočne investovať. Koniec sveta to nebude, a aj keby bol, tak nebude.

Zuzana Kepplová: Experiment s nepolitickou politikou sa chýli ku koncu. Politici píšu programy a hlásia sa do služby. Milé.

Nataša Holinová: Nádej, že drobizg uprednostní demokraciu pred sebou samým, spľasla. Nádej na prijateľnú ústavnú väčšinu žije. Čakanie na diagnózu sa skončí v horizonte, ktorý sa už dá rátať v hodinách, a to nie je nádej, ale istota.

Petr Šabata: Predvolebný míting Progresívneho Slovenska v piatok 22. septembra na Hlavnom námestí v Bratislave bol úžasný. Radostná atmosféra, námestie plné usmievavých ľudí, rodín s deťmi, na pódiu vedľa politikov Jana Kirschner, Para... Tak opojné politické zhromaždenie som nezažil azda od konca roku 1989 v Prahe. Svet bol v tej chvíli v poriadku, nádej hmatateľná. Než človek zdvihol oči nahor - nad námestím sa sťahovali čierne mraky. Držím palce.

Matúš Burčík: Ohlásenie kandidatúry Ivana Korčoka za prezidenta.

Michaela Terenzani: Mne nádej každý deň dodávajú ľudia, ktorí sa na Slovensku nenarodili, ale sami sa rozhodli, že tu budú žiť. Vidia nedostatky, ktoré vidíme aj my ostatní, ale zdá sa mi, že oveľa viac dokážu oceniť aj to, čo na Slovensku funguje a prečo sa tu oplatí pracovať, podnikať či vychovávať deti. Takže v sobotu máme čo nepokaziť, pre seba aj pre nich.

Daniela Hajčáková: Že sa tu dá slušnou kampaňou bez útočenia a šírenia nenávisti k menšinám bojovať o celkové víťazstvo vo voľbách.

Michal Katuška: Vysoký záujem o voľby od ľudí, ktorí už žijú v zahraničí, ale záleží im na budúcnosti vlastnej krajiny. Nádejou je však aj predpokladaná vysoká účasť mladých ľudí vo voľbách a tiež vo volebnom ruchu menej viditeľné turné Ivana Korčoka po Slovensku pri zbere podpisov na kandidatúru na prezidenta.

Peter Tkačenko: Je to minimum, ale prestali sa spochybňovať voľby rečami o manipulácii.