Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Demokracia je vo svojej podstate jednoduchá rovnica. Jazykom ústavy: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Hovorí sa, že každá krajina má len takú vládu, akú si sama zvolí, teda aj zaslúži, že stav politiky a politickej kultúry je obrazom spoločnosti. Ak však uznáme, že aj nevoliť je vyjadrenie politického postoja, tak najväčšiu politickú podporu má na Slovensku... Nikto.
Z približne 4,4 milióna oprávnených voličov je až tretina nevoličov. Ak k tomu pridáme hlasy tých, ktorí voliť boli, no ich hlasy prepadli – naposledy to bolo rekordných 28 percent hlasov –, faktom je, že slovenská politika za posledné tri roky bola obrazom voľby menej než 40 percent všetkých občanov.
O tom, či by politika obsahovo vyzerala inak, keby svoje politické zastúpenie v parlamente aktívne presadil väčší podiel spoločnosti, môžeme len špekulovať. S istotou sa však dá tvrdiť, že pre kvalitu demokracie a legitimitu moci z hľadiska formy by to určite bolo lepšie.
Ak totiž voliči rezignujú alebo ich hlasy prepadnú, väzba medzi ich záujmami a politickou reprezentáciou prakticky neexistuje. To vytvára predpoklady na nedemokratické posuny vo výkone moci. A to sa na Slovensku aj deje.
