Prečo som v roku 1994 nevolila. Odvtedy volím a vždy ma ten akt dojme (komentár)

V roku 1994 som nevolila. Vladimír Mečiar tretíkrát vyhral voľby a vládol s človekom, ktorý posielal Maďarov za Dunaj. Ako etnickej Maďarky sa ma to týkalo. Bála som sa o svoju mamu a sestru, že im niekto ublíži ešte aj v Lučenci, ak prehovoria po maďarsky.

Ja som vtedy bývala na americkom stredozápade v malom univerzitnom mestečku v Missouri. Študovala som žurnalistiku a analýzu propagandy. V tom čase americké univerzity núkali pre mladých ľudí z postkomunistického bloku možnosti doktorátu alebo asistentské pozície. Na kampuse som stretávala matematičku z Arménska, environmentálnu dizajnérku z Bulharska a rumunskú chemičku, ktoré boli rozhodnuté, že sa už domov nevrátia.

Napriek tomu, že som si podala viacero žiadostí a aj ma prijali na Indiana University, v roku 1995 som sa vrátila na Slovensko. Vtedy ešte s pocitom, že môj návrat bude dočasný.

Cítila som sa bezmocná voči politike malosti a nenávisti, voči národnému príbehu, ktorý vtedajšia vláda na Slovensku rozprávala. Bola som v nej nepriateľka, strpená Maďarka aj americká agentka.

Mala som na Slovensku všetko. Okrem rodiny, spomienok na detstvo a priateľov som mala aj nádej, že krajina, v ktorej otec prišiel o prácu a neskôr aj o zdravie, sa bude meniť. A ja môžem byť súčasťou tej zmeny. Odvtedy volím a vždy ma ten akt svojím spôsobom dojme.

Aj vtedy, ak je to voľba menšieho zla, na ktorú sme na Slovensku často odsúdení.

Keď volím, často sledujem ľudí, ktorí okolo mňa prechádzajú a idú do volebnej miestnosti. Ako si vyberajú občianske preukazy alebo upozorňujú deti, aby boli tíško. Predstavujem si, že prevažná väčšina krajiny chce žiť v slušnej spoločnosti. Snažím sa pochopiť, kde sa to potom často pokazí.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Nevzdali to s touto krajinou: 17 príbehov ľudí, ktorí mohli odísť, no zostali Čítajte

Občas počujem frázu „nemám koho voliť“ a vtedy si uvedomujem, že vyznať sa v politike a robiť rozhodnutia, ktoré budú užitočné pre všetkých a na ktorých nám záleží, je nesmierne náročné. Ťažká práca, do ktorej sa nie každému chce.

Niektorí volia z trucu, iní na základe nejakého sľubu, ktorý si zapamätali. Ďalší volia zo zvyku alebo proti niekomu. Mám strýka, ktorý volí len Maďarov, ale aj suseda, ktorý si myslí, že židia to tu ovládajú, a teda volí toho, kto ich uprace.

Niekedy autokrati hovoria, že vládnu z vôle národa. A to aj vtedy, ak si ich v skutočnosti vyše polovica voličov nevybrala. Pomáhajú im premárnené hlasy. Nevyužité alebo hnevom odhodené, že aj tak je to jedno.

Choďte voliť, aby ste nemuseli riešiť dilemy, či si nehľadať nový domov.