ZKH píše: Nevzdali sme to s touto krajinou. Nevzdajte to ani vy

Tento týždeň som si na Vice prečítala, že v Google Trends si výraz „Som unavený“ googli historicky najviac ľudí. Je pravda, že sme unavenejší. Pandémia, ekonomická neistota, ale Vice spomína aj to, že človek nikdy nemal dostupných toľko negatívnych správ ako dnes.

Denne mi pípajú na mobile správy o tom, že v Pakistane uhorelo na svadbe 100 ľudí, v Južnej Afrike spadlo lietadlo s desiatkami obetí a v časti Afriky je zničujúce sucho a hladomor. Pred chvíľou cinkla streľba v Rotterdame a do večera mi pípnu ešte určite aspoň tri-štyri katastrofické správy z celého sveta.

Výpovednú hodnotu pre môj život majú nulovú. Môj život to pravdepodobne ovplyvní len málo a o hladomore aj klimatickej zmene viem, nepotrebujem cinkajúcu katastrofu na hodinkách a mobile.

Nemáme riešenia na zložité problémy. Rúti sa na nás katastrofa z každého kúta. A v tomto všetkom je ťažké nebyť unavený. Aj ja som unavená. Najviac z toho, že v zložitých problémoch, v chaose a negatívnych správach majú ľudia tendenciu hľadať poriadok, tvrdú ruku a jednoduché riešenia, ktoré neexistujú.

Preto mi dovoľte tento týždeň zdieľať 17 príbehov, ktoré napísala Katarína Kozinková a sú plné nádeje, pozitivity a lásky k Slovensku. Prečítajte si napríklad príbeh ITčkára Juraja Seniča, ktorý žije v Košiciach a snaží sa revitalizovať opustený jablkový sad, v ktorom dnes chovajú kozy aj ovce a s pomocou grantu postavili muštáreň. Okrem komunitnej oberačky jabĺk robia aj workshopy starostlivosti o ovocné stromy. Jablká dávajú do miestnych škôl aj domovov dôchodcov a nemuseli by.

Juraj Senič v jablkovom sade v Podhorodi. (zdroj: Jozef Jakubčo)

Alebo príbeh psychologičky Simony Šimkovej, ktorá pomáha deťom na autistickom spektre. Ešte nedávno sme jej centrum museli zachraňovať v zbierke, pretože nemali na nájom, a našťastie sa podarilo. Teraz otvára už aj inkluzívnu škôlku a opisuje aj to, ako v nefunkčnom systéme pomáhajú mnohým rodinám s autistickými deťmi. „Som presvedčená, že ľudia sú tu rovnako dobrí a rovnako zlí ako všade inde,“ hovorí Simona a ja to podpisujem tiež.

Detská psychologička Simona Šimková (43) z Košíc. Je riaditeľkou centra pre deti so zdravotným znevýhodnením. (zdroj: Jozef Jakubčo)

„Staviame sa do role obete, celá spoločnosť, že nám je ubližované a každý nám krivdí. Sme málo proaktívni, je nám cudzie mať svoj život vo vlastných rukách. Zabúdame, že príležitosti si vytvárame sami. A príležitosti na dobrý kvalitný život sú všade okolo nás,“ opisuje, čo by chcela na Slovákoch zmeniť.

Ján Lopušek (38) v Revúcej vo svojej Pekáreň Coworking Space. (zdroj: Jozef Jakubčo)

Osobitne som rada, že sa Katka rozprávala aj s Janom Lopušekom, s ktorým som sa zhovárala vo veľkej predvolebnej reportáži už pred tri a pol rokom v jeho krčme v Revúcej. Už vtedy organizoval v meste akcie a snažil sa vytvoriť si pekný priestor pre vlastný život. „Ja som u seba vždy riešil najväčšiu frustráciu najväčším aktivizmom. Nedokážem sedieť, nadávať a nič nerobiť. Som aktívny,“ hovorí Jano a nedá sa nesúhlasiť. Ak si s niečím nespokojný, skús to zmeniť a nečakaj, že to spraví niekto za teba.

„Je to gro demokracie. Ako hovoril Čapek, keď idete po okresnej ceste a je tam padnutý na ceste konár a vy ho odpracete, to je demokracia. Je to naša krajina, naše domy a lesy a chcem sa o to starať,“ dodáva Jano.

Týchto príbehov je 17 a všetky sú inšpiratívne, pozitívne a všetky spája jedno - ide o ľudí, ktorí robia fantastické veci v malom, vo svojom okolí. Zlepšujú život vo svojej komunite a napĺňa ich to.

Tieto príbehy dnes vychádzajú aj v našom špeciálnom čísle tlačených novín a aspoň troška som vám ich chcela priblížiť aj tu. Ale stojí za to si ich prečítať celé alebo si aspoň vypočuť dnešné Dobré ráno, kde o nich Katka Kozinková rozpráva.

Lebo ľahko sa prepadá pocitu, že všetko je tu zlé a nanič, a že sme všetci unavení. A pritom je tu toľko krásy a fantastických príbehov. Stačí sa len sústrediť.

Podcast týždňa: Ľudskosť

Tomáša a Stanku Cifrovcov poznám osobne a ich stratu synčeka Oscara som prežívala s Tomášovým bratom Maťom a jeho manželkou Veronikou. Barbora Mareková sa v Ľudskosti rozprávala o ich strate bábätka, o tom, ako to zvládajú, čo bolo najťažšie, čo im pomohlo a pomáha a čo im, naopak, škodilo a škodí.

Nebudem vám klamať, je to miestami aj náročné počúvanie. Ale je úprimné, hlboké a každého poslucháča priblíži k väčšej empatii, láskavosti a pochopeniu.

Stanke a Tomášovi ďakujem, že s nami zdieľali aj intímne bolesti. Je to unikátne rozprávanie a ak by ste si mali vypočuť tento týždeň len jeden jediný podcast, bol by to práve tento.

Načítavam... 110. Tomáš a Stanka Cifroví o smrti bábätka a o tom ako každému z nich pomohla terapia

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Článok týždňa: Generál Zmeko

Keďže je moratórium, nebudem vám tu odporúčať žiadne politické videá týždňa. Využijem tento priestor na výnimočný rozhovor s veliteľom Ozbrojených síl Slovenskej republiky generálom Danielom Zmekom o Slovensku a vlastenectve.

Generál Zmeko v rozhovore s Ivou Mrvovou v Postoji hovorí o svojej láske k vlasti. O tom, že vlastenectvo nemusí byť postavené len na národnom princípe, ale môže to byť aj občianske vlastenectvo. Hovorí o tom, že Slovensko on sám dokázal oddeliť od politiky a pomohlo mu to mať našu krajinu radšej.

„Ak sa na to pozeráme takto a spýtame sa niekoho, či je ochotný brániť tieto hodnoty – svoju rodinu, priateľov, známych či starších ľudí, ktorých denne stretáva a o ktorých vie, že už sa sami o seba nevedia postarať, či to mesto, kde vyrástol, a všetko, čo v ňom zažil –, tak tá odpoveď bude úplne iná, než keď sa v prieskume spýtame: ,Ste ochotný brániť Slovenskú republiku so zbraňou v ruke?‘“ hovorí generál Zmeko v mimoriadne inšpiratívnom a peknom rozhovore o Slovensku, kde nezaznie takmer nič o politike.

Opäť si tu neodpustím jednu poznámku pre kolegov v Postoji - v mnohom tvoria skvelý obsah, ktorý rada čítam. Keby neustále neblúznili o sprisahaní gender ideológie a konzervativizmus by nezužovali len na ten katolícky, mali by sme tu kvalitné médium s rôznymi zaujímavými pohľadmi, ktoré často aj my v SME prehliadame.

Výzva týždňa: Nezostaňte doma

Na záver mám na vás jednu prosbu - zajtra rozhodujeme o najbližších štyroch rokoch Slovenska. Nezostaňte ľahostajní a choďte voliť. Vyjadrite sa, povedzte svoj názor a nenechajte iných rozhodovať za vás.

Voľby sú sviatok demokracie a na svete je mnoho krajín, kde občania slobodne voliť nemôžu. Preto dajte bokom reči o tom, ako váš hlas nič nezmení, ako si neviete vybrať a z ponuky, ktorá je, si proste niekoho vyberte.

Inak sa môže stať, že za vás vyberú iní a vyberú napríklad to, čo ste určite nechceli. Držím vám palce a v nedeľu všetko podstatné zhrnieme v našom rannom volebnom štúdiu o 9.00.

Hudobná bodka: Mariah Carey Unplugged

Mileniáli si určite spomenú, keď spomeniem MTV Unplugged. Legendárne koncerty mali obrovský úspech, môj najobľúbenejší je - nie, nie Nirvana - prekvapivo Mariah Carey.

Koncert z roku 1992 je skvelý od začiatku až do konca. Vášeň pre starú verziu mladučkej Mariah Carey ešte pred jej neskoršou popovou kariérou spolu roky zdieľame s Tomášom Hudákom.

Paradoxne aj pre kolegov z Postoja pripájam jej Make it happen - Mariah v nej spieva aj to, ako treba veriť v samého seba, ale aj v Boha. Skladba má taký ľahký gospelový nádych a ak sa pozorne započúvate, je až neuveriteľné, s akou ľahkosťou a presnosťou Mariah triafa každý jeden tón.