Autorka je režisérka
Pred zatvorením volebných miestností sme sa uisťovali, že výsledky, nech budú akékoľvek, prinesú aspoň presný obraz toho, kým sme sa ako spoločnosť za posledné tri roky stali.
Kto sme? Akí sme teda my, čo sme sa ako priviate imelo primkli iba pred čosi viac než tisícročím k tejto zemičke medzi Dunajom a Tatrami? Čo o nás vypovedajú čísla, ktorými od polnoci žijeme?
Bojíme sa tých, ktorí videli a zažili svet, ktorí hovoria jazykmi, ktorí hovoria k inému bohu alebo nehovoria k žiadnemu, ktorí sa necítia limitovaní predsudkami ani strachom z viditeľnosti. Chceme žiť v tejto zemepisnej šírke sami, chceme sa všetci poznať a všetko si vedieť cez niekoho vybaviť, tu, v našej vlasti, zverenej pod ochranu ženy, ktorá mala dieťa bez sexu, lebo nám to prepožičiava pocit podobnej čistoty, akú možno zažiť po sprchovaní.
Pred troma rokmi sme sa nechali strhnúť do boja proti mafii, motivovaní strachom o životy vlastných detí študujúcich žurnalistiku alebo čokoľvek, kde sa vyžaduje morálny postoj, vyhecovaní sedláckou prostorekosťou trnavského dialektu a slangových výrazov, videjkom z Cannes a študentmi na námestiach, potrebou žiť na slušnom Slovensku, v krajine, kde si sudcov a lekárov nemožno kúpiť.
