Autor je biochemik a spisovateľ, pôsobí v SAV
My vedci pracujúci v oblasti lekárskych vied používame pri výskume bunkové kultúry. Sú to bunkové línie schopné rásť vo fľaštičkách a my na nich študujeme biochemické deje či testujeme liečivá.
Nie je to ľahké – okrem neprestajného prísunu živín potrebujú bunky stálu teplotu, vlhkosť a pH, čo je miera prítomnosti protónových iónov, nemajú to totiž rady kyslé ani zásadité.
O neutralitu pH v bunkovej kultúre sa stará tlmivý roztok (pufer, anglicky buffer), čo je napríklad zmes slabej kyseliny a od nej odvodenej soli. Kyselina pridáva do prostredia protóny, ak chýbajú, a ak ich je, naopak, priveľa, vychytá ich jej soľ.
Takýto systém má veľkú kapacitu udržať vyhovujúce podmienky na rast buniek.
Ak sa však do fľaštičky dostane pleseň alebo baktérie, jedným slovom kontaminácia, pufer nestačí reagovať, kultúra skysne a bunky hynú.
Presne takýto tlmivý systém udržuje v ľudskom organizme pH krvi a tento princíp by mal fungovať aj v ľudskej kultúre. V tomto prípade tlmivú kapacitu zabezpečujú inštitúcie – rodina, škola, súdy, cirkev, médiá, poslanci, prezident či prezidentka a tak ďalej.
V posledných rokoch by však veľký experimentátor nameral v slovenskej ľudskej kultúre nebezpečné zmeny pH. Náš spoločenský pufer na ne nestačí reagovať, ba ako keby im sám pomáhal. Inštitúcie zlyhávajú.
Keď pred pár rokmi nepriatelia sexuálnych menšín zorganizovali proti nim referendum, podporil ho sám prezident. Nezastal sa slabších.
Mienkotvorný denník pravidelne uverejňuje úvahy otvorene homofóbneho politika, v inom mienkotvornom denníku komentár zľahčuje homofóbne výroky síce pomocného, ale predsa len biskupa, to jest činovníka s veľkým vplyvom.
Súdy rozdávajú za liečivú mastičku tvrdšie tresty ako za vraždu, nepriateľským špiónom odpúšťajú a dezinformátorov vyhlasujú za víťazov sporov.
