Dva týždne, ktoré prezidentka vytýčila pre Roberta Fica na zostavenie vlády, nám poskytujú priestor na snívanie. O možnosti vlády bez neho.
Niekto si možno vystačí s konšpiračnou teóriou, že Pellegrini mal len nalákať umiernenejší elektorát a potom hajde domov k Ficovi. My idealisti však vnímame aj hodnotové spory za značkou sociálnej demokracie. Rozkol po voľbách 2020 umožnil Pellegrinimu dať im aj tvar strany.
Uznať musíme, že to počas matovičovských vlád hrdinsky držal pokope pri dôsledne rozdelenom elektoráte. Prieskumy ukazujú, že voliči Hlasu boli pol na pol vo všetkom, na čo sa ich opýtali. Či išlo o vakcíny, alebo o pomoc Ukrajine. A Pellegrinimu sa darilo lavírovať ešte aj v takých otázkach ako prípadné rušenie špeciálnej prokuratúry.
K tomu si vyhútal tézu o rade expertov, ktorá rozhodne. Jednak mu to pomohlo odsunúť odpoveď na neskôr – na čas po voľbách a zostavu, v ktorej bude pôsobiť –, ale aj simulovať pre časť verejnosti akési odborné riešenie. Môžeme sa zasmiať, ale majster únikov zase vydržal riziko odpovedi.
Tieto schopnosti by mohol výborne zúročiť na čele neficovskej konzervatívno-liberálno-pravo-ľavej vlády. Dokonca sa nám žiada povedať, že si na jej čele vieme predstaviť jedine človeka, ktorý má skúsenosti zo šoférovania traktora aj pilotovania lietadla, milovníka folklóru a opery, pojedača vyprážaného syra s kečupom.
