Autor je sociológ
Po 30. septembri je návrat Roberta Fica z politického hrobu, kam sa prepadol po voľbách v roku 2020 a odchode Pellegriniho Hlasu, potvrdenou politickou realitou – hoci Fico, ktorý voľby vyhral s 23, a nie s 30 ani so 40 percentami, dnes dávno nie je takým silným hráčom ako kedysi. O čosi menej známa je však odpoveď na otázku, kedy sa Robert Fico odrazil od dna a vrátil sa na politickú scénu.
Stačí sa však pozrieť na prieskumy AKO či Focusu , aby bolo zrejmé, že bodom zlomu bola pre Fica zima 2021, respektíve obdobie, keď sa kľúčovou spoločenskou témou stala otázka očkovania. Apropo, aj pre Petra Pellegriniho bolo toto obdobie zlomové. Akurát v opačnom zmysle.
Zástupca antisystému
Povedzme najprv, že pandémia sa odrazila na spoločenskej situácii prakticky všade – protesty a polarizáciu nájdeme v Nemecku, Holandsku aj v USA. Všade došlo k poklesu dôvery, k spochybňovaniu legality aj legitimity opatrení či bezpečnosti vakcinácie. Slovenská spoločnosť nie je jediná, ktorá sa rozdelila na tábory očkovaných a neočkovaných.
Slovenským špecifikom bol však kompetenčný deficit novej politickej garnitúry a jej neschopnosť projektovať navonok dojem jednotnej fasády v manažmente pandemickej krízy. Chaos, neistota a nesystematické riadenie vyhrotili konflikt do neúnosnej miery.
Bombastické akcie typu národné testovanie (v danom čase sme zaznamenali desaťpercentný pokles dôvery v schopnosti vlády) či kauza Sputnik nadobro rozpustili zvyšky ilúzií o schopnostiach vlády Igora Matoviča.
Smer rýchlo pochopil, že rozširujúca sa skupina rozhnevaných a frustrovaných ľudí, ktorí pociťovali obmedzenia spojené s ekonomickým životom a očkovaním ako radikálny vstup štátu do súkromnej zóny, je rezervoárom podpory, po ktorú si prídu buď oni, alebo antisystém.
