Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Pamätáte sa na to, ako Igor Matovič s Alojzom Hlinom v roku 2012 vyrazili na Tour de Roma? Naozaj to tak nazvali a pár dní krosovali od jednej vylúčenej komunity k druhej – od Lomničky po Luník IX. Za deň si dožičili aj šesť, sedem zastávok. Je jasné, že v takom tempe sa nedá nič riešiť. No dá sa toho veľa nasľubovať.
Ako sa menil Matovičov jazyk
Ani sa o tom až toľko nepísalo, také boli časy. Vo vylúčených komunitách sa vtedy fotil kdekto a s rôznym úmyslom. Takí Pavol Frešo s Ľudovítom Kaníkom napríklad v jednej z nich predstavili návrh nového zákona, ktorý by uľahčil búranie čiernych stavieb.
Alebo Daniel Lipšic so svojím poradcom pre rómsku kriminalitu (a neskorším ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny) Milanom Krajniakom sa po ďalšej prešli, aby legitimizovali vytváranie akejsi mapy zločinnosti na etnickom princípe.
Kto by si vtedy podrobne všímal Igora Matoviča a skúmal, čo o Rómoch hovorí? No... možno sme aj mali.
Veď ešte v roku 2010 (keď kandidoval z posledného miesta na listine SaS) boli Rómovia preňho „zbojníci“ či „príživníci“. V roku 2012 hovoril o „zvrátenom“ systéme dávok: „keď rodič dostane odmenu za to, že pošle svoje dieťa do školy“, hoci dávka sa viazala na rodiny v hmotnej núdzi, nie na etnikum.
Ako rástol, menil sa jeho jazyk, zmizlo z neho polopatistické pohŕdanie, stal sa sofistikovanejším. Keď v roku 2022 vyhlasoval Martina Beluského z ĽSNS za jedného z najinteligentnejších poslancov v parlamente, zároveň dával zelenú aj jeho surovým návrhom, ktoré práve deťom z vylúčených komunít a ich rodičom mali sťažiť prístup k zvýšeným sumám príspevkov.
Jednoduchý nástroj podpory, „obedy zadarmo“ (no nežmurkajme, kto z nás dokáže vyčariť 20 plnohodnotných desiat z dávky v hmotnej núdzi?), sa v rámci covidových opatrení v roku 2020 najskôr zrušil, neskôr skomplikoval a trvalo až do mája 2023, aby sa plus-mínus v pôvodnej podobe vrátil späť.
Skokové zvýšenie dávok a príspevkov aj dôchodkov, to boli tie zlomové body, v ktorých ľudia z vylúčených komunít mohli Igorovi Matovičovi uveriť. Aj keď ich podpora bola menšia (lebo bola neadresná), aj tak sa ich rodinné rozpočty o niečo nafúkli.
Keď máte tak šialene málo peňazí, majetku aj kompetencií, neskúmate až tak podrobne, odkiaľ prichádza pomoc. Dobré správy nekomparujete, nehľadáte, či za nimi je nejaký kalkul, načo by ste hľadali tie, čo ju vyvrátia?
