Autor je umelec a publicista
Nádej, že záchrana slovenskej demokracie spočíva v spolupráci so stranou Hlas, zamestnáva prozápadných demokratov už dlhé mesiace. Snažíme sa čítať Pellegrinimu z pier, s optimizmom vnímame každé jeho štátnické gesto (povedzme podanie ruky so Scholzom) či výrok, ktorý by mohol naznačovať, že nás nakoniec nesklame a nepodhodí nás Ficovi.
Popritom počúvame dobre mienené rady, že k Hlasu treba pristupovať opatrne, nemáme byť naň príliš prísni, aby sme ho proti sebe nepopudili. Hlas sa tak v našich predstavách zmenil z politickej strany na princeznú na hrášku, ktorá sa nerozhoduje podľa programu, hodnôt a princípov, ale podľa toho, ako sa vyspí a kto sa jej krajšie prihovorí.
Vo finále predvolebnej kampane síce táto princezná odhalila menej vľúdnu tvár (Stop migrantom!, Stop registrovaným partnerstvám!, Stop Hamranovi!), no my sme si povedali, že nebudeme strácať nádej.
Stávka na Pellegriniho pritom nebola nikdy postavená na hodnotách a jasnom odmietnutí toho, čo zosobňuje Robert Fico. Bola skôr vierou vo vyjednávacie schopnosti Michala Šimečku, lídra Progresívneho Slovenska.
