Najpríhodnejšia metafora k teroristickému útoku Hamasu je izraelský Pearl Harbor. Prípadne 11. september židovského štátu.
Neuveriteľné. Ak Mossad „prehliadol“ presun dvesto-tristo teroristov cez hranicu, viete povedať ešte niečo na svete, čo nezlyhalo?
Jediný možný koniec tragédie je anihilácia Hamasu, no hneď vzápätí prídu ďalekonosné záseky do izraelskej politiky. Špekulácie cynikov, že smiať sa bude Netanjahu, keďže verejnosť spolarizovaná „jeho“ súdnou reformou sa zjednotí za lídrom, uveriteľne znejú krátkodobo.
V dlhodobejšom horizonte však insideri cítia a vidia, že zodpovednosť za stovky zavraždených a odvlečených nemôže byť vyhradená šéfom bezpečnostno-kontrarozviedneho aparátu. Musí ísť vyššie. Zrejme až celkom najvyššie.
Odvetu „akú ešte nevideli“ sľubuje Netanjahu. Mal by si však dať pozor, lebo ak Gazu naozaj utopí v krvi, Izrael príde o sympatie a podporu, ktoré mu dnes demokratický svet prejavuje ako obeti brutálnej agresie. Tiež by zabolelo zastavenie zmierovacieho procesu so Saudskou Arábiou, na ktorom Tel Avivu (a Bielemu domu) záleží vôbec najviac.
