Tisíce ľudí tancovali na festivale, keď medzi nich vtrhli teroristi a začali strieľať. Zabili ich viac ako 250, ďalších vzali do zajatia do neďalekého pásma Gazy. Stovky militantov v tom čase prekračovali hranicu a začali masakrovať izraelských civilistov.
Takto nevyzerá reakcia do kúta zahnaného národa, ktorý sa v zúfalstve uchýlil k násiliu ako k poslednej možnosti. Útok na Izrael, ktorý sa odohral cez víkend a pokračuje, bol premyslenou akciou so známymi dôsledkami.

Nešlo o prejav neodňateľného práva na odpor proti okupantovi, ako sa to snažia zarámcovať prívrženci ruskej propagandy, ktorí chcú takto relativizovať zverstvá ruskej armády na Ukrajine.
Prejav zúfalstva ukázal Muammád Buazízi, ktorého upálenie sa odštartovalo arabskú jar. Do tejto kategórie môžeme zaradiť aj jednotlivcov, ktorí trpia neustálym útlakom a vykonajú násilný čin, lebo majú pocit, že inú možnosť nemajú. Odsúdeniahodné, ale možno trochu pochopiteľné.