Autor je šéfredaktor českého denníka Právo
Bolo by krásne, keby si nová vláda dala za úlohu „čo najviac stlmiť spoločenské rozpory“, ako povedala po voľbách prezidentka Zuzana Čaputová. Sú však prinajmenšom dva dôvody, prečo sa zmierňovanie rozporov konať nebude. V čase vážnych kríz, hlbokých ekonomických rozdielov, sociálnych sietí, nezodpovedných politikov a dezinformácií je to nadľudská úloha.
A je tu predseda víťazného Smeru Robert Fico, ktorý má blízko ku kreslu premiéra. Slovensko s ním má skúsenosť a vie, že musí očakávať predovšetkým konflikt.
„Polarizácia pre populistov nepredstavuje žiadny problém – je to prostriedok, ako si zabezpečiť moc. Je teda nesmierne naivné si myslieť, že populistický politik skôr či neskôr osloví druhú stranu,“ upozorňuje prenikavý analytik populistov Jan-Werner Müller v knihe Čo je populizmus?
A to ešte nebola reč o Igorovi Matovičovi.
Fico a ďalší populisti
„Obsadia“ štát, vytvoria masový klientelizmus a korupciu a budú potláčať čokoľvek pripomínajúce kritickú občiansku spoločnosť,“ opisuje Müller, profesor politológie na Princetonskej univerzite, situáciu, keď sa populisti ocitnú vo vláde. Áno, toto všetko Fico vyhlasoval v kampani alebo to robil v minulých vládach.
Je populista, rovnako ako v knihe analyzovaní Donald Trump, Viktor Orbán, Jaroslaw Kaczyński, Recep Erdogan, Silvio Berlusconi, Geert Wilders...
Populizmus, zistil Müller, je trvalým tieňom zastupiteľskej demokracie a zároveň ju poškodzuje.
Ako sa líši Orbán od Kaczyńského, aj Fico má svoje originálne črty: jeho motivácia opäť získať moc je abnormálne silná – ide mu o slobodu pre neho aj spolupracovníkov. Túži sa pomstiť, má málo zábran a mnoho skúseností pri rokovaniach. A to ešte nebola reč o Ukrajine.
Matovič vstupuje do dejín
Z Müllerovej analýzy sa možno poučiť aj o príčinách volebného úspechu Smeru. Cituje komentár kolegu k víťazstvu strany Právo a spravodlivosť vo voľbách v Poľsku v roku 2015: „Problém nie je to, že sa ľudia nezaujímajú o demokraciu. Áno, mnohí sa dnes naozaj nezaujímajú o demokraciu, ale je to preto, že cítia, že demokracia, zabalená do neoliberálneho hávu sa nezaujíma o nich.“
Populisti víťazia, keď demokracia porušuje svoje sľuby. V tom Slovensko jedinečne prispelo do dejín svetovej politológie. Matovič a jeho vláda neuveriteľným spôsobom pošliapali všetku nádej, ktorá ich po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyniesla k moci. A pozvali únoscu štátu späť.
Matovičove vládnutie nielen zničilo dôveru občanov v demokratickú vládu, inštitúcie a slušnosť v politike. Nahralo Ficovi ešte v jednom ohľade, a tú príležitosť expremiér bez zábran zneužil.
Kabinet (už Eduarda Hegera) sa bez zaváhania postavil na stranu Ukrajiny, keď ju napadlo Rusko, a pomáhal jej aj dodávkami zbraní. Slovensko sa postaralo o vojnových utečencov. Ale vláda, vyvolávajúca u mnohých odpor, nevyzerá dôveryhodne ani v tejto úlohe. Veľa občanov dospelo bez veľkého skúmania a celkom logicky k záveru: všetko, čo robí táto vláda, je zlé.
Možno Fico túto príležitosť ani nepotreboval, ale určite dodala vierohodnosť jeho postoju proti Ukrajine a šíreniu kremeľskej propagandy. A to ešte nebola reč o arcipopulistovi.
Čo sa teda stalo?
V texte, ktorý Müller napísal tri dni pred slovenskými voľbami pre Project Syndicate, vyjadril presvedčenie, že svet nezažíva celkový nevyhnutný posun k autokracii. Pretože autoritárski populisti môžu byť od moci odstavení vo voľbách.
Ako príklad uvádza Česko (víťazstvo demokratických strán nad Andrejom Babišom sedí) a Slovensko (to značne kríva, veď aj Matovič je nebezpečný populista). Správne a upozornil, že k moci sa môže vrátiť Robert Fico – podľa neho „proputinovský arcipopulista“.
Presná je tiež poznámka, že na pochopenie nástupu populistov nepomôžu zovšeobecnenia a odkazy na globálne trendy, treba starostlivo skúmať každý jednotlivý prípad. Začať môžeme dezinformáciami.
„Progresívne Slovensko čelilo bezprecedentnej dezinformačnej masáži. Vychádza to zo všetkých prieskumov, ktoré mám k dispozícii, aj od platforiem, ktoré mi dali správu o stave dezinformačných kampaní minulý týždeň,“ povedala po voľbách česká eurokomisárka Věra Jourová, zodpovedná v Európskej komisii aj za reguláciu sociálnych sietí.
A teraz by už mala byť reč o „postsedliakoch“.
Čo milujú voliči populistov
Hovorilo sa o nej už pred voľbami, pomohla pochopiť ich výsledky – kniha sociálneho antropológa Juraja Buzalku Postsedliaci: Slovenský ľudový protest.
„Slovensko je hlavne vidiek... Vidiekom sa tu, samozrejme, nemyslia iba malé obce a lazy, ale aj mestečká a väčšina miest v krajine. S výnimkou najväčších aglomerácií ako Bratislava a Košice ide o viac ako štyri pätiny Slovenska, ktoré majú vidiecky charakter..s“ píše Buzalka.
Kniha, vydaná tento rok, je súborom esejí, štúdií aj kratších textov. Autor pripomína, že demokrati prenechali vidiek populistom už v 90. rokoch.
