Teror nemá ospravedlnenie, existujú však motívy a vysvetlenia, ktorých analytické skúmanie je nevyhnutné. Najmä preto, aby sa hrozné tragédie neopakovali, a tiež preto, aby sa príčiny nekamuflovali a vina nerozmazávala.
Objavy ako „zasiahnutie Izraela na citlivom mieste“, „prenesenie boja na izraelské územie“, „demonštrácia schopností Hamasu v porovnaní s Fatahom“ či „posilnenie vplyvu Hamasu na Západnom brehu Jordánu“ sú alebo čisté nezmysly, alebo stoja tak na desiatom až šestnástom mieste.

Autor pripúšťa, že všetko je sporné. Avšak kto videl šéfa palestínskej kancelárie v Londýne, ako celých desať minút (ktoré dostal) u Christiane Amanpourovej narieka, že „je vrcholne nespravodlivé“, že otázku „izraelskej okupácie“ vytlačila z globálnej agendy Ukrajina, nemôže odolať presvedčeniu, že prvým, druhým a prinajhoršom tretím motívom Hamasu bolo zviditeľnenie sa. Akože Palestína je obeť rovnakej agresie/okupácie ako Ukrajina (!!), čiže sa musí vrátiť ako priorita na globálny stôl, šírila katarská al-Džazíra.
Zastavenie, vykoľajenie pekne napredujúceho saudsko-izraelského zmierovania je určite ďalšou pohnútkou, že ani (desať)tisíce palestínskych životov (židovské sa nepočítajú) a anihilácia samotného Hamasu nebudú vysokou cenou.