Autor je politológ a arabista
Sobotný útok proti izraelským civilistom zo strany palestínskeho fundamentalistického hnutia Hamas, vládnuceho v Pásme Gazy, sa nedá nazvať inak ako krvavým besnením. Izraelskí civilisti boli obliehaní vo svojich domovoch, stovky nevinných ľudí bolo chladnokrvne zavraždených na uliciach, v parkoch či na festivale. Desiatky zajatých odvliekli ako rukojemníkov do Gazy.
Tento teroristický čin opäť odhalil spravodajské a informačné zlyhania v rámci rozsiahleho izraelského bezpečnostného aparátu, ktorý síce disponuje ohromnými technickými možnosťami, ale zjavne nedokáže pochopiť palestínsky národný kontext a predvídať priebeh udalostí.
Výbuchu predchádzalo dlhodobé terorizovanie
Opakujúce sa ozbrojené zrážky medzi Hamasom a Izraelom sú súčasťou roky trvajúceho izraelsko-palestínskeho konfliktu, iniciovaného snahou sionistického hnutia založiť židovskú domovinu v Palestíne.
Izraelčania (Židia) zdôrazňujú svoje historické a náboženské väzby k regiónu, zatiaľ čo Palestínčania (palestínski Arabi) konštatujú svoje právo na sebaurčenie a označujú okupáciu Izraelom za nezákonnú. Práve izraelské okupačné a osídľovacie aktivity palestínskeho územia neustále marili úsilie sekulárneho hnutia Fatah založiť nezávislý štát v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu. Preto sa väčšina Palestínčanov začala začiatkom milénia s nádejou obracať na radikálny Hamas.
Sobotný útok však neprišiel až tak nečakane. Predchádzalo mu dlhodobé úmyselné a systematické terorizovanie palestínskeho obyvateľstva. V skutočnosti išlo o „výbuch“, pred ktorým varovali najmä aktivisti z izraelských organizácií Mier ihneď alebo Breaking the Silence, a to v dôsledku pokračujúcej okupácie Západného brehu, blokácie Pásma Gazy, ale najmä politiky súčasnej vlády Benjamina Netanjahua, ktorej súčasťou sú náboženskí fanatici s mesiášskym komplexom, ktorí neskrývajú nenávisť k Palestínčanom. Otvorene hovoria o vypudení alebo zlikvidovaní Palestínčanov, a to tak moslimov, ako aj kresťanov, keďže celé územie má patriť iba židom.
Niektorí ministri podnecovali radikálnych židovských osadníkov na Západnom brehu k útokom voči Palestínčanom, aby ich tým prinútili odísť. Dialo sa to dokonca aj v zóne „A“, ktorá je plne pod kontrolou palestínskej samosprávy, kam Izraelčania podľa dohôd nesmú vstupovať, a to všetko za asistencie armády.
Vojaci boli posielaní do palestínskych miest Nábulus, Hebron či Huwara, aby tam chránili osadníkov pri ich vyčíňaní, ktoré malo podobu rozbíjania výkladov na palestínskych obchodoch, napádania Palestínčanov priamo v ich domoch či ničenia úrody na palestínskych poliach.
Rozbuškou pre sobotné besnenie Hamasu však boli opakované vpády stoviek izraelských osadníkov pod ochranou armády do mešity Al-Aksá, ktorú moslimovia považujú za svoje posvätné miesto v Jeruzaleme. Podľa Hamasu tieto útoky mešitu znesvätili.
Niektoré nájazdy viedol osobne minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir. Izraelská armáda mala radšej venovať pozornosť aktivitám islamských fundamentalistov v Pásme Gazy, a nie podporovať násilné vyčíňanie židovských fundamentalistov na Západnom brehu. Nič z tohto však nijako neospravedlňuje zabíjanie a únosy izraelských civilistov.
Geto plné frustrovaných ľudí
Ani skutočnosť, že útok bol spustený práve z Gazy, nie je prekvapujúca. Gaza je jadrom palestínskeho odboja, čo bezpečnostné zložky dobre vedia. Je to chudobné, preplnené miesto obývané najmä potomkami Palestínčanov vyhnaných zo svojich domovov po vzniku Izraela v roku 1948.
V Gaze vypukla prvá intifáda (povstanie) a posledné desaťročia je sídlom väčšiny palestínskeho ozbrojeného odporu. Pásmo Gazy je de facto geto, plné frustrovaných ľudí, zovretých v nelegálnej blokáde, ktorú zaviedol Izrael po tom, ako Hamas vyhral voľby do Palestínskej legislatívnej rady v roku 2006. Odvtedy nemajú obyvatelia Gazy slobodu pohybu.
Môžu odísť cez izraelské kontrolné stanovištia, len ak majú izraelské pracovné povolenie, prípadne ak im Izrael udelí povolenie na lekárske ošetrenie na Západnom brehu. Aby mohli odísť do ktorejkoľvek inej časti sveta, musia mať platné vízum, ktoré však ako ľudia bez štátnej príslušnosti ťažko získavajú.
