Autor je teológ a spisovateľ
Všetko, čo je dôležité, sme už prebrali na posede. Peter sa v tom vyzná, dcéru má v Bratislave, chodieva tam a keďže je aj predsedom nášho poľovníckeho združenia, má prehľad.
Už dávnejšie nás varoval, že tie hlucháne a sysle, že to budeme mať s nima problém, lebo dcéra raz kdesi bola a volala mu vydesená, že ľudia v meste povedali, že niektoré zvieratá sa strieľať nesmú a že nášho psa už čoskoro nebudeme mať na reťazi.
Ale ja tomu zas rozumiem, veľmo sa mi to nepozdávalo, veď môj pes je môj najlepší spoločník a priateľ človeka a Jacka Londona mám rád. No ale iné som chcel.
Povolebné krčmové rozhovory
Po voľbách vycapil Peťo na posed plagát, zvolal nás na zasadanie do krčmy, hneď v pondelok. Vedel som, že to nebude len tak, mal som síce naplánovaný zraz protifašistických bojovníkov, teda, takú besiedku so Sujom a Mazurekom, len oni to hneď v nedeľu zrušili, tak si vravím, asi to takto malo byť.
Pôjdem radšej do krčmy, lebo čo ak sa budú preberať nejaké veci okolo revírov. Všetci vieme, že Kvietik a Gučík sem už nechodia, vraj majú nejaké povinnosti. Inak škoda, lebo vždy pozvali, doniesli dobroty a mali sme ich radi. Takí naši chlapci, aj keď teda z iního sveta.
Kúpil som v inkriminovaný deň jedny-dvoje marsky, lebo ako som už bou spomenul, keď Peťo vyzve na stretnutie plagátom, tak to je vážne, inak by sa ozval cez našu facebookovú skupinu proti očkovaniu.
Idem si pekne po dedine, pekné leto, ale sucho, z komínov žiaden dym, ruže ešte kvitnú, tie neskoršie a odolnejšie sorty a pred kebabom stretnem starostu.
Ja že: a kamže ideš, starosta, a on, že do krčmy, zavolali ma, ale zároveň na mňa žmurkou ako taký Ďaur z Veľkého Krtíša, že to on dau zvolať, ale poprosil Peťa, lebo, že by sme inak neprišli, lebo sme nevďační lotri a nerešpektujeme jeho postavenie a úrad. A ja, že teda dobre, veď sa už z pol cesty neobrátim. A vošli sme dnu.
Starosta išiel rovno dopredu k výčapu, jak tam máme biliard. Patrilo by sa vymeniť látku, ale to potom. Ani si neobjednal a ani nemohol, naša krčmárka ho nevie vystáť, odkedy ju, ako ona vraví, sexuálne obťažoval na hodoch. Ale ona je tiež niekedy precitlivelá.
Naši ľudia v meste
A začal. Že on tiež vníma, čo sa stalo v Bratislave, že teda krajina asi bude rozdelená, ale nie iba na Tatry a nížinu, ale že sa zdá, že asi tak polovica obyvateľstva chce tie tetrovy chrániť, aj medveďa. Že sa aj troška ináč stravujú, ale že teda hlavne to nie je iba tu Peťova dcéra v Bratislave alebo jeho svokra, ale že, ako sa zdá, bude tých ľudí asi naozaj oveľa viac a že aj farár povedal, že teda budeme musieť s nima nejako žiť a hádam dočkať, kým to prejde.
Chlapi sedeli, pili pálenku s pivom a bolo vidieť, že sú zaskočení. Jeden z nich sa prihlásil ako na schôdzi a hovorí: veď ja som si to už dávnejšie všimol. Chodia mi sem na chatu, a teda nič podozrivého nerobia, slopú ako my, len ráno idú les preryť na tých bicykloch.
A je pravda, že niektoré páry sú rovnaké, teda muži s mužmi a ženy so ženami, ale za mňa a za našu kuchyňu musím povedať, že nič z toho, čo o nich vravel Kuffa, som nespozoroval. Normálne zdravia, jedia, spia, športujú a zaplatia. A inô ma nezaujíma.
A postavil sa aj Kvietikov človek z platobnej agentúry a vraví, že on teda do mesta chodieva viac ako my všetci za posledných štyridsať rokov a musí povedať, že tiež tam nič také zvláštne nevidel. Teda, okrem tých domov na Mudroňovej.
