Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Keď pri nedávnej návšteve ukrajinského prezidenta Zelenského v kanadskom parlamente poslanci tlieskali veteránovi druhej svetovej vojny Jaroslavovi Hunkovi, netušili, že síce bojoval proti Rusom, ale pod zástavou 14. divízie SS. Keď na jeho nacistickú minulosť upozornili novinári, predseda komory parlamentu odstúpil a premiér Trudeau konštatoval, že „všetci, ktorí sme tam boli, ľutujeme, že sme stáli a tlieskali“.
Incident zahanbil Kanadu aj Zelenského a ohúril ruskú propagandu. Potlesk pre bývalého nacistu však neusvedčuje ukrajinského prezidenta zo sympatií k nacizmu, poukazuje akurát na šlendriánstvo poradného zboru, ktorý to pripustil. Osobitne v Kanade, ktorá má za sebou dlhú minulosť krytia nacistických zločincov.

V roku 1962 v západnom Nemecku obvinili bývalého príslušníka SS Helmuta Raucu z podielu na vraždách 11-tisíc židov. Nemecko žiadalo o jeho vydanie Kanadu, kde sa po vojne spolu so stovkami bývalých nacistov usadil a získal občianstvo. Trvalo neuveriteľných 20 rokov, kým Raucu vydali. Súdneho procesu sa nedočkal, zakrátko zomrel vo väzbe.
V polovici 80. rokov sa objavili informácie, že v Kanade v roku 1962 požiadal o azyl kat z Osvienčimu Joseph Mengele a že kanadská vláda vedela o jeho identite. Vyšlo najavo, že len krátko predtým skartovali množstvo dokumentov Migračného úradu a vyšetrovanie kauzy Mengele sa nemalo o čo oprieť.