Debata, či z procesu budovania koalície vyšiel ako najskompromitovanejší Pellegrini, Danko, Majerský, Sulík či niekto ďalší, má nečakaného víťaza. Na celej čiare prepadla floskula „kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič“.
Memorandum, ktoré pokrstili, je asi pätnástou indíciou, že Smer-Hlas-SNS bola hotová vec najneskôr pár hodín po sčítaní hlasov. (Alebo pred.) Finálna dohoda, trebárs o vlastníctve toho-ktorého rezortu a, samozrejme, kastingu, je však ešte ďaleko.
Vie si niekto predstaviť, že štvrtá vláda Fica padne na tom, že napríklad Danko nevezme rezort financií, lebo chce zahraničie? Tak veru. Dohodnuté nie je zďaleka všetko, akurát koalícia áno.
Rovnaký počet rezortov pre Hlas i Smer nabudí hlasy, že namiesto kritiky Šimečku (že nevie rokovať) by mu Pellegrini mal kúpiť veľkú kyticu. Alebo rovno mazdu, keďže nadštandardné pomery pre Hlas „vybojovala“ hrozba alternatívy. Toto autor nemôže podporiť.
