Aj keď nás Tomáš Taraba uistil, že nemá záujem stať sa ministrom kultúry (viacerí sme si vydýchli), zloženie koalície a podchvíľou unikajúce klebety nám naďalej poskytujú zopár desiatok dôvodov na obavy až zdesenie. A u niektorých aj na upieranie nádejných pohľadov na prezidentský palác.
Úvahy v tomto smere posmelila aj sama Zuzana Čaputová, keď sa v nedeľu nevyhla všetečným otázkam Michala Kovačiča, ale zverila sa nám, že obvinenú osobu by nevymenovala za ministra vnútra. Proti tomu sa politicky ťažko namieta, ale silnejší odpor by už narážal na ústavné prekážky.

Ak sa chce niekto zaštítiť príkladom Andreja Kisku, ktorý na ministerstvo vnútra odmietol poslať Jozefa Ráža, treba povedať, že vtedy po prvé zašiel na samú hranu ústavy a po druhé to nebolo na začiatku volebného obdobia, ale v jeho strede. To je síce čisto technicky irelevantné, ale politicky zásadné.