Pri počúvaní čerstvého parlamentného kádra SNS Romana Michelka človek ani nemusí byť precitlivený, aby mal podozrenie na srdcovú príhodu. Pri zmienke o „sociálnej inteligencii“ Andreja Danka sa nám ešte mohli zvlniť pery, horšie to bolo pri úvahe o zmene zákona, aby prezidentka nezavadzala pri vyslaní Tibora Gašpara na čelo SIS.
Naskutku, Michelko sa nemýli, koaličná väčšina si vie vystačiť vlastnými silami, v ústave o SIS niet zmienky a zákon o SIS sa dá zmeniť prostou parlamentnou väčšinou. Možno si za to zdesenie môžeme sami, lebo nám skrátka nenapadlo rozmýšľať s náležitým rozmachom.
Zmena zákona, aby sa šéfom tajnej služby mohol stať Gašpar ako poslanec vládnej strany a obžalovaný občan, by aj v slovenských podmienkach určite znamenalo dobytie novej kóty, ale pri troche snahy sa to tiež dá vidieť ako rozvinutie personálnej politiky predchádzajúcich vlád.
